Časť rozobranej konštrukcie fóliovníka pri jednom z domov v obci Ňárad.
Ešte pred niekoľkými rokmi zásobovali drobní pestovatelia celé Slovensko zeleninou vypestovanou na južnom Slovensku. Mnohí z nich sa v posledných rokoch vzdali v nerovnom súboji s obchodnými reťazcami a z dedín na juhu rapídne miznú fóliovníky.
Starosta obce Sap Imrich Bartal hovorí, že ešte pred piatimi rokmi malo 80 percent obyvateľov v záhradách fóliovníky a skleníky, dnes ich odhaduje na 20 percent. "Aj my máme skleník 50-krát 8 metrov, ale už sa neoplatí pestovať. Paradajky vykupujú po päť či desať korún. Za to nebude pestovať skoro nik, lebo prerobí," hovorí Bartal.
Aj on uvažuje, že skončí a keď sa mu fóliová strecha skleníka potrhá, novú už nekúpi. "Fólia vydrží tak tri roky a stojí 15-tisíc," hovorí. Semeno paradajky je vraj 10-krát drahšie ako pred 12 rokmi, výrazne zdraželi aj postreky, ale zeleninu drahšie predať nedokážu.
Pred desiatimi rokmi vykúpili v miestnej výkupni od dedinčanov denne dva kamióny paradajok. "A to boli oveľa lepšie paradajky ako v hypermarketoch," hovorí. Ale dnes je to len "veľa práce a nič z toho".
Nezarobia na náklady
V iných dedinách je to podobné. Bývalý drobný pestovateľ z obce Baloň hovorí, že jedno semeno paradajky stálo až 45 korún a do veľkého fóliovníka "ich potrebujete asi osemsto". Nezarobil ani na náklady, hoci jeho zelenina bola oveľa lepšia ako z dovozu. "Oberali sme paradajky dozreté priamo z kríčka. V zahraničí ich oberú zelené, niečím postriekajú a cestou k nám dozrejú," hovorí.
V obci Ňárad stále funguje výkup zeleniny a šéfuje mu miestny pestovateľ Pavol Bábics. Jeho manželka bola práve v jednom z obrovských fóliovníkov, kde bolo asi 50 stupňov. Aj pani Bábicsová potvrdzuje, že pestovateľov je oveľa menej. "Za päť rokov nám výkup klesol asi o 30 percent a to malých nahradili veľkopestovatelia," hovorí.
Bábicsovci predávajú lahôdkovú kukuricu do veľkoskladu po 2,50 za klások, ale vykúpiť ju od pestovateľa za dve koruny sa nedá. "Radšej ju nechá tak alebo nebude pestovať."
Záujem je aj o melóny, ale tých zasa niet. Vlani boli príliš lacné, tak pestovatelia zasadili menej. Naopak, paradajky sú skoro nepredajné. "Koncom týždňa sme tu mali sto debien a nevedeli sme predať. Namiesto toho odberatelia vozia zo Španielska, Maroka," hovorí.
Fóliovníky sú opreté o stenu
Minulý rok nevedeli predať cibuľu, bola za tri až päť korún. Tento rok má cibuľa vo výkupe cenu desať korún a niet jej. Stalo sa to čo s melónmi - vlani bola príliš lacná, tak ju teraz nepestovali. "Podľa mňa to treba nejako zorganizovať, my zdola to nevieme," hovorí pani Bábicsová.
Ľudia v dedine si podľa nej pestujú už len pre seba. Väčšina fóliovníkov a skleníkov je preč, pri niektorých domoch sú ich rozložené konštrukcie opreté o steny. Podľa Babicsovcov je šťastie, že v Ňárade je dobrá pôda. Ale aj tak si treba našetriť dosť na investície. Majú 15-ročnú Aviu, ktorou vozia do Bratislavy. Na nové auto nemajú.
Na konci Ňáradu má miestne družstvo množstvo skleníkov a fóliovníkov na paradajky a uhorky. Časť z nich prenajali miestnemu podnikateľovi, ktorý pestuje kvety. Družstvu sa oplatilo prenajať skleníky viac, ako keby pestovali zeleninu.
Zamestnanec podnikateľa hovorí, že obchodu s kvetmi sa darí a "majiteľ má odber aj v Maďarsku".
Oplatí sa vo veľkom
Podobné zásobárne zeleniny od drobnopestovateľov boli v Lúči na Ostrove, v Bake a ďalších obciach. Aj tam už miestni prestávajú pestovať.
V Kľúčovci pestuje mrkvu vo veľkom Ladislav Nagy. Staršieho pána poznajú aj v okolitých dedinách ako Laci bácsiho. Aj on dokáže predať do Maďarska. Hovorí, že v malom sa už vôbec neoplatí robiť.
Keď má farmár mechanizmy a dosť poľa aj fóliovníkov, darí sa mu lepšie. Musí sa však obracať a dokázať sa dohodnúť. "Veľké predajne, hypermarkety sa nesprávajú veľmi slušne," hovorí.
Paradajok je tento rok dosť, výkupné strediská majú problém predať ich.
Pestovateľka z juhu, ktorá predáva zeleninu v bratislavskej Starej tržnici. Patrí medzi tých, čo to ešte nevzdali. FOTO SME - PAVOL MAJER
