Kristína Vlachová (1943) je česká režisérka, scenáristka a novinárka, ktorá posledné dva roky žije v Bratislave a pracuje v Ústave pamäti národa. "Ján Langoš si myslel, že budeme mať veľké finančné prostriedky na to, aby sme zdokumentovali celú scénu zločinov nacizmu a komunizmu národa. Bolo by normálne, keby na takýto projekt dalo ministerstvo kultúry granty a slovenská televízia by bola koproducent. Bohužiaľ, nestalo sa to, i keď dlho rokoval s STV," vysvetľuje.
Jej meno sa neocitlo pod titulmi hraných filmov, i keď má na to diplom z FAMU. Keď doštudovala, písal sa začiatok 70. rokov. Klíma ako stvorená na to, aby talent a potenciál zostal ukrytý na nenápadných pracoviskách. To posledné, po čom túžila, bolo robiť kompromisy.
"Vedela som, že tam nechcem ísť. Videla som spolužiakov, ktorí tam pracovali. Neskôr boli evidovaní ako agenti ŠtB. Zrejme by som sa musela zúčastniť na niečom, čo som nechcela."
Jeden úspešný nekompromis ešte stihla - scenár k filmu Viery Chytilovej Hra o jablko z roku 1976. "Bol to veľmi dôležitý film, niečo ako vynález." Potom prišla Charta 77 a filmárske dvere sa pre Kristínu Vlachovú definitívne zavreli.
Najskôr pracovala v redakcii s vymaľovánkami. Keď sa komunisti dozvedeli, že tam pracuje veľa "nepohodlných" ľudí pod falošnými menami, musela zmeniť miesto. Robila korektorku, starala sa o starých ľudí. Rok 1989 prežila ako vrátnička.
Po roku 1989 nakrúcala dokumenty a dlhodobo spolupracovala s televíziou a rozhlasom. Kým v Česku už existuje celý cyklus filmov o komunizme a pod názvom Bezprávie sa premietajú na stredných školách, u nás je takmer osamelým bežcom.
Pod filmom Dračia sadba je Kristína Vlachová podpísaná ako režisérka, autorka námetu aj scenára. Pod produkciou je podpísaná Jana Slánská. "To som tiež ja,"
"Mala som 9 - 10 rokov, keď boli procesy. Chodila som domov zo školy s plačom, učitelia sa ma stále vypytovali, či som jeho dcéra. Bolo to mimoriadne meno a pútalo mimoriadnu pozornosť. Keby som sa volala Horáková, tiež by to pútalo pozornosť. Lenže na to by som bola hrdá," hovorí Jana Slánská.
Traumy, ktoré jej spôsobovalo meno odsúdeného komunistu, sa zbavila, keď oslávila 18 rokov. Mala rada svoju učiteľku Vlachovú. A tak zašla na matriku.
Autor: Uherské Hradiště
