Firmy niekedy zneužívajú svoje postavenie v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou a ľudia im tolerujú aj niekoľkomesačné oneskorenie výplat. Majú strach, že si nenájdu prácu, mnohí však ani nepoznajú svoje práva.
Zákonník práce hovorí, že zamestnanec môže okamžite ukončiť pracovný pomer, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu alebo náhradu mzdy alebo ich časť do 15 dní po uplynutí splatnosti. Zamestnanec, ktorý takto v práci skončil, má nárok na náhradu mzdy za dva mesiace vo výške priemerného mesačného zárobku. Dĺžka zamestnania nehrá úlohu, povedal právnik Ján Matlák.
Pracovný pomer však môže zamestnanec okamžite skončiť iba do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Ak je napríklad výplatný termín 13. júl, mzda musí byť podľa Zákonníka práce vyplatená do 15. dňa po uplynutí jej splatnosti, teda najneskôr do 28. júla. Ak sa tak nestane, má zamestnanec mesiac na to, aby dal výpoveď.
Ak nie je lehota splatnosti vyslovene dohodnutá, potom mzdu za prácu vykonávanú napríklad v júli musí firma vyplatiť zamestnancovi najneskôr do 31. augusta, informoval tlačový odbor ministerstva práce. Postupné vyplácanie mzdy nie je v rozpore so zákonníkom, ak sa na tom dohodol zamestnanec so zamestnávateľom. Výplatné termíny podľa právnika Jána Matláka nemusí spomínať ani pracovná zmluva.
Ak chce niekto upozorniť na svojho zamestnávateľa, ktorý si neplní povinnosti, môže sa obrátiť na Národný inšpektorát práce. Podnet môže byť aj anonymný, treba však uviesť presné označenie zamestnávateľa, jeho adresu a okolnosti, na základe ktorých podnet podáva.
Ďalšou možnosťou je obrátiť sa na súd. Zákonník práce hovorí, že spory o nárokoch z pracovnoprávnych vzťahov medzi zamestnancom a zamestnávateľom riešia súdy.
Ak v podniku existuje odborová organizácia, môže dohodnúť výplatu mzdy v splátkach. Ďalšie podmienky závisia od kolektívnej zmluvy, povedala Jana Sláviková z Konfederácie odborových zväzov.
