Proti rozdeleniu Spiša protestovalo KDH ešte v júli 2001 symbolický búraním papierového múru s nápisom Košický kraj. FOTO - TASR
Kontroverzný zákon prijal parlament ovládaný HZDS, ZRS a SNS. Bývalý vládny splnomocnenec pre reformu verejnej správy Viktor Nižňanský si spomína na "zneužitie územnosprávneho členenia v prospech posilnenia moci, na rozbitie viacerých prirodzených regiónov, na popretie akýchkoľvek odborných argumentov proti návrhu".
Vášne, slzy, cesty do Bratislavy
Primátorovi Ilavy Pavlovi Čiernikovi pri spomienke ako prvé zišli na um "vášne, prehnané emócie, politické intrigy, cesty do Bratislavy, návštevy NR SR, a keď bol zákon schválený, veľkolepé oslavy a slzy dojatia, najmä u staršej generácie". Pri mestách, čo neuspeli, zasa "doživotná nevraživosť z pocitu krivdy".
Dubnici nad Váhom to vraj nespôsobilo vážnu ujmu. Mesto podľa primátora Juraja Červinku ďalej patrí medzi významné v oblasti priemyslu, kultúry či športu. Okresy sú " len štatistickými celkami", mieni.
Spiš sa chce zjednotiť
V Spiši dosiaľ emócie nezoslabli. Prirodzené centrá Spišská Nová Ves a Levoča sa síce stali okresnými sídlami, no Spiš sa rozdelil. Okres Levoča parlament pričlenil k Prešovskému kraju, Spišskú Novú Ves ku Košickému. Levoča navyše zrušením okresných úradov k 1. januáru 2004 prestala byť sídlom orgánov miestnej štátnej správy.
Primátor Miroslav Čurilla tvrdí, že za úradnými záležitosťami Levočania musia cestovať do 25 kilometrov vzdialeného Popradu, "kým pred 10 rokmi to mali do Spišskej Novej Vsi 10 kilometrov". Pobočka Sociálnej poisťovne i okresný súd však sídli v Spišskej Novej Vsi. "Je to neprirodzené a pre ľudí veľmi často komplikované," hovorí Čurilla.
Primátorka Spišskej Novej Vsi Anna Fedorová pokladá rozdelenie Spiša taktiež za nonsens. Spišský hrad je v Košickom kraji, Spišské Podhradie v Prešovskom, pripomína. Myšlienka obnovy celistvosti regiónu je podľa nej veľmi silná.
"Toto zlé územnosprávne usporiadanie môže vyhovovať štátnej administratíve, ale vôbec nie princípom samosprávy. Výrazne sa podpísalo pod narastanie regionálnych rozdielov po roku 1989," tvrdí bývalý splnomocnenec pre reformu verejnej správy Nižňanský.
Čo sa stalo s okresmi pred desiatimi rokmi
Prípravu i prijatie zákona, ktorým sa zriadilo osem krajov a 79 okresov, sprevádzali silné emócie. Predstavitelia i obyvatelia mnohých miest sa usilovali o to, aby sídlom okresu bolo práve ich mesto a nie to druhé, zväčša neďaleké.
Spor o to, či okresným sídlom bude Žarnovica, alebo Nová Baňa, prerástol až do vzájomnej nevraživosti ich obyvateľov. Keď vláda rokovala o návrhu zákona, desiatky Novobančanov sa autobusmi dopravili pred jej úrad, aby protestovali proti Žarnovici.
V určitých prípadoch parlament "hlasu ľudu" vyhovel. K vládou navrhnutým 74 okresom pridal Banskú Štiavnicu a Medzilaborce a namiesto jedného okresu Košice urobil štyri mestské.
Parlament zákon prijal 22. marca 1996, prezident Michal Kováč mu ho však vrátil. Parlament ho prijal znova 3. júla.
Vo viacerých prípadoch pritom cit prevážil nad rozumom, respektíve politika nad logikou. Napríklad návrhy maďarskej koalície, aby aj na južnom Slovensku boli také malé okresy ako inde, parlament zmietol zo stola.
V prospech Žarnovice sa angažoval sám vtedajší premiér Vladimír Mečiar, ktorý tam maturoval. Zriadenie okresu Poltár zasa mohlo súvisieť s tým, že odtiaľ pochádza Ivan Gašparovič, vtedajší predseda parlamentu. V päťapoltisícovej Ilave, ktorej parlament dal prednosť pred 26-tisícovou Dubnicou nad Váhom, sa narodila Anna Nagyová, vtedajšia pravá ruka Mečiara.
Na Ilavu to dosiaľ malo minimálny ekonomický efekt. "Bol to jeden z ďalších drahých experimentov organizácii štátnej správy. Zrejme sme dosť bohatá krajina...," hovorí jej primátor Pavol Čiernik. (joč)
