BRATISLAVA – Hoci k Vianociam sa viaže viac folklóru i väčší reklamný ruch, pre kresťanov by najväčším sviatkom cirkevného roku mala byť Veľká noc – spomienka na umučenie, smrť a slávne vzkriesenie Ježiša Krista, ktoré znamená vykúpenie ľudstva z hriechov a nádej na večný život.

Veľká noc je starším sviatkom ako Vianoce, slávila sa už v prvopočiatkoch kresťanstva. Podľa evanjelií bol Ježiš Kristus umučený deň pred veľkým židovským sviatkom Pesach a bol vtedy spln mesiaca. Veľkonočná nedeľa je prvá nedeľa nasledujúca po prvom splne mesiaca po jarnej rovnodennosti.

Sviatočné dni veľkonočných sviatkov majú svoju súvislosť a zároveň vnútornú gradáciu. Na Zelený štvrtok Kristus posledný raz večeral so svojimi učeníkmi. Ustanovil eucharistiu – premenil víno a chlieb na svoje telo a krv. Večer bol po Judášovej zrade zatknutý v Getsemanskej záhrade.

Na Zelený štvrtok večer pri omši kňaz symbolicky umýva veriacim nohy na pamiatku toho, že aj Kristus pri poslednej večeri umyl svojim učeníkom nohy. Na Zelený štvrtok stíchnu aj zvony – „odletia do Ríma“. Až do vzkriesenia sa používajú drevené rapkáče.

Na Veľký piatok si kresťania pripomínajú smrť Ježiša Krista na kríži. Evanjelici ho považujú za najvýznamnejší sviatok, keď Ježiš dokončil svoje dielo vykúpenia ľudstva. V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži omša, spievajú sa pašie podľa Jána. Platí prísny pôst.

Biela sobota je dňom ticha – Kristus leží v hrobe. V katolíckych kostoloch ľudia prichádzajú na poklonu k symbolickému Božiemu hrobu a v tichu rozjímajú nad veľkou Kristovou obetou.

Večer sa slávi vigília vzkriesenia. Omše sa konajú väčšinou už za tmy, do tmavých kostolov sa vnesie veľkonočná svieca – paškál – symbol vzkrieseného Ježiša, ktorý priniesol svetu svetlo. Keď prvý raz zaznie radostné aleluja, znova sa rozozvučia všetky zvony.

Veľkonočná radosť prepukne naplno na Veľkonočnú nedeľu, ktorá je potvrdením nádeje, že tak, ako Kristus premohol smrť, ani my nezomrieme naveky.

Veľkonočný pondelok už nie je cirkevným sviatkom, viažu sa k nemu len folklórne tradície – oblievačka, šibačka, veľkonočné vajíčka.

(mar)