kých, architektonických a inžinierskych sietí.

„Rekonštrukcia bude prebiehať v etapách, aby hrad mohol ostať prístupný pre verejnosť,“ hovorí riaditeľ Oravského múzea Dušan Karaska.

Na tento rok dostali z rozpočtu päť miliónov korún. Pri reálnych finančných možnostiach však bude oprava hradu trvať niekoľko rokov.

Po vlaňajších predprojektových prípravách sa teraz chcú pustiť do rekonštrukcie kaplnky, ktorá je súčasťou takzvaného Thurzovho paláca. „Je to nielen najkrajšia časť hradu, ale zároveň najnáročnejšia na opravu,“ pokračuje Karaska.

Hradná kaplnka je už niekoľko rokov pre verejnosť uzavretá. V jej podzemí sa nachádzajú hrobky panovníkov, ich telesné pozostatky sú v súčasnosti na antropologickom prieskume. Do pôvodného stavu by sa mal dať aj oltár a organ, odkryjú sa vzácne nástenné maľby. „Sú tam dva druhy malieb - barok a renesancia, navzájom prekryté. Je to dilema aj pre pamiatkarov, ktoré z nich odkryť a ukázať verejnosti. Zaoberajú sa tým najväčšie kapacity v odbore v tomto štáte,“ dodáva riaditeľ. Do roka-dvoch by chceli celý Thurzov palác aj s kaplnkou sprístupniť.

Oravský hrad, o ktorom sa píše už v roku 1267, má za sebou už viacero rozsiahlych rekonštrukcií. Naposledy sa v 80. rokoch zachraňovala statika, hrad sa totiž začal zosúvať, praskali stredoveké múry. Sanačné práce si vtedy vyžiadali 70 miliónov.

Návštevnosť oravskej dominanty z roka na rok stúpa, vlani Oravský hrad navštívilo 150-tisíc ľudí, väčšinou zo zahraničia. Známy je vo svete aj vďaka filmovému plátnu. Nakrúcal sa tu napríklad film Upír Nosferatu, Dračie srdce či Sokoliar Tomáš.

ANDREA HARMANOVÁ