Mimoriadne nevydarený herný výkon predviedla v Stockerau s Rakúskom (0:3) slovenská futbalová reprezentácia do 21 rokov. Jej kormidelník Mikuláš Komanický tesne po prehre netajil veľké sklamanie z bezduchej a nekoncepčnej hry a priznal, že momentálne nedokáže vysvetliť príčiny totálneho zlyhania hráčov.
Nevedeli to ani samotní hráči, a či už Ďuriš, brankár Poštrk, alebo ďalší sa hnevali na všetko okolo aj sami na seba. Na spoluhráčov, že neboli tam, kde bolo treba. Každý v niečom urobil chybu. Výsledkom bola trojgólová prehra. Kameň úrazu bol v hráčoch, oni to aj úprimne cítili, aspoň sa tak tvárili, ale čo z toho? Za každého stavu bola šanca na zvrat, ale ako kolektív sa o ňu nepokúsili. „Nik nechcel zobrať na seba zodpovednosť,“ vystihol Komanický. Na ihrisku nebol tím, behala akoby partia po slovenskej pažiti pre potešenie. Strapec v strede poľa, po stranách sem-tam nabehli Horváth a Kiška a to bolo všetko. Nebolo komu nahrať.
Najväčší paradox? Rakúšania vyslali na našu bránu šesť striel, dali tri góly a raz nastrelili brvno. Naši po štyroch sľubných nájazdoch na góly, aj v sólovom zakončení, triafali do brankára (Kiška, Obžera) alebo vedľa (Jež, Palša). Ak by aspoň niečo premenili, mohli zmierniť krutosť prehry rozdielom triedy.
„Chceli sme sa presadiť vlastnou hrou a dosiahnuť dobrý výsledok, aby narástlo sebavedomie mužstva, ale hráči sa k tomu vôbec nepriblížili,“ vraví M. Komanický. „Jasne sa ukázalo, že im chýba zápasová prax, herná istota, pretože v domácej vrcholovej súťaži príležitosť nedostávajú.“
Rakúšania sa presadili aj tvrdosťou, v rámci dovoleného (jediná žltá karta), na čo doplatil predčasným odchodom kapitán Ďuriš a Peter Vavrík. Aj toto svedčí o slabine vo všestrannej príprave. Nehovoriac o tom, že nám nerastú chlapi ako jedle, vedľa robustných hráčov ako Konrad či ďalší vyzerali naši adepti na reprezentačné áčko ako výber z juniorky z nižším výškovým a váhovým priemerom.
Do prípravného zápasu v belgickom Visé 16. apríla nezostáva veľa času. Na radikálne zmeny tréner nemyslí z prozaického dôvodu. Niet koho nominovať. Na ligových súpiskách je hráčov narodených v roku 1982 ako šafranu. Ale – Rakúšania mali druholigistov a akí boli rýchli oproti našim?
Takže iba v tej vrcholovej súťaži to nebude. Zrejme je to v celkove slabom našom futbale a jeho základni. Mládežou sme sa kedysi pýšili, Rakúšania na nás nemali a teraz sa stal opak. Oni sú na koni. Každé zlo je však na niečo dobré, spadli sme sa na zem, do slovenskej reality.
Recept na nápravu? Musí sa zmeniť hra, ale aj prístup k zápasu.
JÁN MIKULA
