iný prístup.
Nie kratkodobé prímerie, ale dlhodobé politické riešenie. Nie čo najskôr, ale až vtedy, keď Izrael čo najviac pritlačí Hizballáh. Izraelský denník Haarec včera napísal, že Izraelu na to dali Američania ešte týždeň. Presne o týždeň by sa do Jeruzalema mala po rokovaniach s európskymi a arabskými partnermi vrátiť americká šéfka diplomacie Condoleezza Riceová.
Podľa zdrojov z OSN Američania už tak silno neodmietajú ideu medzinárodných síl, ktoré by "strážili" libanonsko-izraelskú hranicu. Posun avizovali aj Izraelčania. Minister obrany Amir Perec vyhlásil, že Izrael by mohol podporiť rozmiestnenie medzinárodných síl na svojej severnej hranici. Izrael to doteraz odmietal. Perec by však uvítal, keby jednotky spadali pod velenie NATO. To by však zrejme narazilo na odpor arabského sveta. Priechodnejšie sú sily OSN.
Podľa Reuters zatiaľ diplomati netušia, aký by bol mandát týchto jednotiek. Nevie sa, či by mali odzbrojovať Hizballáh, či by mali nastúpiť až po tom, čo Izrael ukončí svoje akcie, alebo by sa mal len zmeniť mandát súčasných pozorovateľských jednotiek OSN. Už spomínajú štáty, ktoré by misiu mohli viesť. Hovorí sa o Francúzsku a Turecku.
Izrael si už dávnejšie stanovil podmienky na prímerie: prepustenie dvoch unesených vojakov a odchod Hizballáhu z jeho hraníc. Hizballáh o prímerí oficiálne odmieta rokovať, aj keď podľa denníka Jerusalem Post to skúša prostredníctvom bližšie nešpecifikovanej tretej strany. Tomu by malo nasvedčovať, že včera prišla správa o svojich unese?ných? vojakoch. Vraj sú v poriadku.
Diplomatické riešenie krízy podľa európskych diplomatov komplikuje aj to, že Američania nechcú priamo rokovať ani s Hizballáhom, ani so Sýriou a Iránom, ktoré majú naň vplyv. Sýria včera vyhlásila, že je pripravená na dialóg s Američanmi. Rovnako, že ak sa izraelské akcie rozšíria k jej hranici, bude reagovať.
JANA SHEMESH, Tel Aviv
