Spomenuli si na slová Lanca Armstronga, že Landis, ktorého priatelia nazývajú aj "malý Lance", môže Tour vyhrať a nadviazať na americké úspechy.
Terajšie prvenstvo je presne po dvadsiatich rokoch od výhry Grega Lemonda. Amerika má opäť o čom písať, cyklistiku iba veľký úspech môže dostať pred ragby, bejzbal, americký futbal, hokej či basketbal.
"Amerika potrebuje iba víťazov a Floyd môže byť jedným z oslavovaných," povedal Armstrong.
Favorizovali ho
Jeho víťazstvo predpovedal aj český cyklista Pavel Padrnos z Discovery Chanell. V rokoch 2002 - 2004 v tomto zoskupení pôsobil aj Landis, pomáhal Armstrongovi pri výhrach, rok s ním jazdil Padrnos. V kopcoch bol tým, na ktorého sa veľký Lance spoliehal. "Je to divoch, dokáže veľké veci," povedal Lance.
Padrnos o ňom v priebehu pretekov, aj keď mal vyše 8-minútovú stratu, povedal: "Môže ešte vyhrať. Má skvelú časovku a je nedostihnuteľný v kopcoch."
Povesť divocha prezentoval aj vyjadrením sa po stratenej etape. "Nič sa nestalo, môj priateľ Pereiro Sio môže stratiť aj pol hodiny a všetko sa začne odznova." Landisovi v etape nechutilo jesť a nohy prestali ťahať. "Hlaďák", nepríjemná choroba cyklistov. Večer ju zahnal pár pivami a na druhý deň nasadil trhák. Takisto recept.
Jeho šanca na výhru v Tour sa otvorila vtedy, keď za doping potrestali Bassa, Ullricha a Manceba. Netešil sa z toho, ale kul plány na úspech.
Divoch z farmy
Landis vyrastal vo Farmersville v Pensylvánii, kde žije asi len 200 ľudí. Vždy mal pevnú vôľu. Je druhé zo šiestich detí Paula a Arlene Landisovcov. Otec mal umývačku a sušičku áut. Po škole si privyrábal v potravinách a v umývačke vypomáhal otcovi.
Rodičia boli zbožní, cirkev bola pre nich všetkým, doma nemali televíziu ani rádio. Keď mal osem a trávil noc u kamaráta, na smrť ho vystrašil film Čeľuste. "Nespal som celú noc. Schoval som sa pod paplón a triasol sa až do rána," spomínal. "Bál som sa a ostatní sa na to pozerali, ako keby sa nič nedialo. Pýtal som sa, čo sa s tými ľuďmi deje?"
Na bicykli jazdil s rodinou po nedeľnej omši. A rád s kamarátmi aj mimo mesta. "Jazdili sme a hádzali po okolí skaly. Také veci človek robí, keď má pätnásť a nemá doma videohry. Miloval som to. Bola to najväčšia sloboda, akú som dovtedy zažil."
Ako 16-ročný vyhral prvé preteky, uvedomil si, že môže byť dobrý. "Otec mi hovorieval: Keď naozaj chceš, tak to dokážeš. Toho sa držím." Vždy všetko zvažoval, každý krok mal podložený.
Z horských na cestné
Opustil Lancaster County. Začal si kupovať cyklistické časopisy a jazdiť podľa nich. Bicykel miloval. Jeho snom bolo, že bude profesionálne jazdiť na horských bicykloch.
Keď mal dvadsať, presťahoval sa do Južnej Kalifornie. Horské bicykle rýchlo nechal, lebo si vyžadovali agresívnu jazdu, a to mu nesedelo. "Čím tvrdšie som makal, tým horší som bol. Preteky trvali veľmi krátko. Trénoval som päť hodín denne a preteky trvali len dve. Hrôza," spomínal.
Mnohí cyklistov ľutujú, lebo je to vraj veľké utrpenie. Landis vraví: "Je to drina, ale príjemná, nie utrpenie. Trpia len tí, ktorí sú skutočne mučení."
V roku 1999 ho nik nechcel a Landis uvažoval, že skončí. Mal depresie, ale prechod na cestnú cyklistiku ho zachránil. V US Postal s Armstrongom rástla aj jeho kvalita. Bola s ním spokojnosť, ale keď mu v roku 2004 ponúkol Phonak viac, zmenil dres. Možno v tom bola aj túžba jazdiť za seba. Vlani už skončil na Tour deviaty. Tento rok ju vyhral. Američanom sa zavďačil, potrebujú výhry a súvislosti. Vyhral presne dvadsať rokov po Lemondovi.
Okrem bicyklov má v garáži dve autá, VW Touareg a Ford Escape. Bicykle sú jeho láska, kvalitné autá obdivuje.
Je ženatý, zobral si Američanku mexického pôvodu Amber a majú 9-ročnú dcéru. Ak je v Amerike, žije v Kalifornii, celú sezónu má domov v Španielsku.
Ten pobyt nie je lacný, musí si naň zarobiť. Vopred vedel, že za víťazstvo na Tour dostane 2,5 milióna dolárov. (ja, rh)
Floyd Landis sa narodil 14. októbra 1975. Profesionálnym cyklistom sa stal v roku 1999. Do roku 2001 pôsobil v tíme Mercury, v rokoch 2002 až 2004 kryl chrbát Lancovi Armstrongovi v US Postal Service a od roku 2005 je členom tímu Phonak. Prvé etapové víťazstvo v kariére dosiahol v roku 1999 na Cascade Classic, prvé celkové o rok neskôr na Tour du Poitou-Charentes. Jeho najúspešnejšou sezónou je tá prebiehajúca, v ktorej sa stal celkovým víťazom tradičných pretekov Paríž - Nice a dvoch zámorských Tour v Kalifornii a Georgii. (tasr)
