Najväčšie nároky na vlahu v záhrade majú čučoriedky a jahody, väčšina druhov zeleniny a trávnik. Jedným zo spôsobov ako šetriť vodu v pôde je preto pestovanie suchomilných druhov rastlín. Menej vody spotrebuje tiež cesnak, cibuľa, pažítka, viacero druhov liečivých rastlín, ako aj ovocných stromov a kríkov.

Zo spôsobov šetrenia vlahou, ktoré je aktuálne v predjarí, spomenieme aj hromadenie snehu na záhonoch a hriadkach. Sneh zadržiavajú "kulisné" rastliny - slnečnica, kukurica, alebo mrazuvzdorná zelenina, prípadne provizórne drevené vetrolamy. Vlaha potom plne postačuje na dopestovanie skorej zeleniny či okrasných jarných cibuľovín.

Pred neefektívnym vyparovaním vody z pôdy v letných mesiacoch chráni vhodná nástielka. V malinčí je to vrstva čerstvo pokosenej trávy alebo vytrhaných burín bez koreňov a semien, v jahodovisku vrstva kompostu, slamy či hoblín, v rozáriu úlomky kôry alebo štiepky z dreva listnáčov a podobne. Nástielka na záhonoch, hriadkach a pri solitéroch drevín bráni prerastaniu burín, ktoré taktiež odčerpávajú vodu z pôdy.

Prekyprenie povrchu pôdy drapákom, motykou alebo hrabľami, podobne ako rozrušenie pôdneho prísušku bráni nadmernému odparovaniu vody z pôdy, najmä v kratších letných obdobiach bez dažďa. Kapilárna voda z hlbších vrstiev pôdy sa neodparuje, lebo jej cesty sa pri povrchu prerušia. Kypríme predovšetkým hriadky zeleniny. Kvôli šetreniu vlahou sa však v lete neodporúča rýľovať ani pôdu hlbšie prekyprovať.

Nepriamo šetríme vlahu v pôde aj využívaním lokálneho, kvapkového a podpovrchového zavlažovania. Zavlažovanie "dažďovaním", plošným polievaním a zaplavovaním sú nehospodárne spôsoby. Zavlažujeme večer, nie ráno ani cez deň. Na zavlažovanie využívame čo najviac mäkkej dažďovej vody, ktorá sa hromadí zo striech alebo prístreškov do veľkokapacitných plechových sudov.

Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.