Milka Harmatová pôsobí ako profesionálna módna návrhárka šestnásť rokov. Pôvodne vyštudovaná špeciálna pedagogička za tento čas vytvorila úspešnú značku Donna Rosi, ktorá sa dostala do povedomia verejnosti nielen zásluhou početných módnych prehliadok, ktoré organizuje, ale aj vďaka jej dvom bratislavským módnym salónom.
Svojej fantázii a tvorivosti nikdy medze nekládla. V slovenskej móde sa presadila počas uplynulých šestnástich rokov nielen vďaka tomu, že vedela šiť a zaujímali ju módne trendy, ale aj preto, lebo v sebe objavila manažérske schopnosti. A tak dnes okrem prosperujúcich módnych salónov spravuje farmu v Borinke, kde v nádhernej symbióze prežíva víkendy so svojimi zvieratami. S obľúbeným prasiatkom, psami, mačkami, koňmi a kozami. Usiluje sa žiť v súlade s milovanou prírodou. Módna návrhárka Milka Harmatová si váži vzácne dary života.
"Narodila som sa v strede starej Bratislavy a až do trinástich rokov som tam vyrastala. Neskôr sme sa presťahovali do Prievozu. Rodičia postavili dom a nás deti chovali na tom, čo dala záhrada. Mali sme čerstvú zeleninu, sezónne ovocie. Nikdy som však nebola dobrým jedákom," spomína Milka Harmatová, ktorá ani v súčasnosti nepatrí medzi veľkokapacitných stravníkov.
"Nechcela som takmer nič jesť a preto som dostala občas aj facku. Mama i babka dobre varili, ale so mnou si prvých päť rokov neporadili. Preto ma poslali na dvojmesačné liečenie a výkrmnú kúru do Kynžvartu. Pomohlo to, už som nebola taká cintľavá. Naučila som sa normálne jesť a náramne som sa tešila na mamine kapustové strapačky. Počas prázdnin mi babka denne musela variť kapustové fliačky, až som sa ich tak prejedla, že toto jedlo naozaj nemusím mať ani dnes. Nezjedla by som ich, rovnako ako držkovú polievku. Okrem týchto dvoch výnimiek jem s mierou všetko.
Úsporná pri hrncoch
Milka Harmatová má z varenia radosť, pri šporáku relaxuje. Už ako dievča musela mame pomáhať pri varení, kde kadečo odkukala. Ako dvadsaťjedenročná sa vydala a to ju ešte viac pripútalo do kuchyne.
"Boli sme dvaja učitelia s malými platmi. Kde inde sme mohli usporiť, ako pri varení? Naučila som sa variť hospodárne, vymýšľala polievky a omáčky, ktoré mojim dvom dcéram dodnes veľmi chutia. Svokra ma naučila pravé slovenské halušky, ktoré si dodnes ručne strúham a hádžem vo vody. Môj partner, veľký fajnšmeker, tvrdil, že na Slovensku nie je reštaurácia, kde by podávali také výborné halušky, ako sú moje.
Škola bez peňazí
Jedlo pre dievčatá a manžela varila jednoducho, ale výživne. A pretože peniažky v domácnosti chýbali, venovala sa popri zamestnaní a rodine, aj šitiu pre svojich najbližších a pre priateľky.
"Vždy som musela byť trochu extravagantná a preto som si dokonca ušila svadobné šaty," spomína návrhárka. "V Tuzexe som si kúpila biely batist vyšívaný fialkovými a ružovými hviezdičkami a stvorila som si nádherné empírové šaty. Hovorí sa, že nevesta by si nemala sama šiť šaty a možno to preto tak dopadlo," spomína zamyslene na zväzok, ktorý sa skončil predčasnou smrťou manžela. Zostala sama s malými dcérkami, písal sa rok 1988. Po revolúcii sa musela rozhodnúť, čo ďalej. Vstúpila do sveta slovenskej módy, vytvorila značku Donna Rosi, čo v praxi znamenalo nielen obrovský nápor práce a jej veľmi neskoré príchody domov, ale vyžadovalo to aj výchovu k samostatnosti detí a varenie, ktoré by nezabralo veľa času.
Rýchlo jem a rýchlo varím
Aj keď jej dcéry už žijú vlastné životy a pani Harmatová sa teší z vnúčika Nina, ešte stále im občas pomôže jej rýchla vareška. Keď sa vracali z dovolenky v Turecku, rozhodla sa, že keď budú na druhý deň dospávať úmornú cestu, určite sa potešia z hotového obeda v chladničke. Tak im ho prichystala - celá príprava aj s polievkou trvala iba 40 minút. "Aj sama veľmi rýchlo jem a preto to často žiadam od druhých v robote, čo nie je veľmi správne," smeje sa vyznávačka najmä zeleninových a cestovinových jedál. Má rada karfiol na akýkoľvek spôsob, cestoviny horúce aj studené a favorizuje ryby. Na svojom ranči pod Pajštúnom má už v mrazničke vzácnu hlavátku, na ktorú sa chystá pozvať väčšiu spoločnosť.
Kozí syr a zdravie
Kuchárske knižky nezbiera. Má iba jedinú - starú Slovenskú kuchárku, ktorú dostala ako nevesta od svojej svokry a vyberá aj z talianskych receptov na cestoviny. Stravu však nikdy nedelila, skôr sa zaoberala tým, čo má koľko kalórií.
"Čím som staršia, tým si viac vážim život. Videla som na Spektre, že ľudia po infarkte prestúpili na surovú stravu, vylúčili mäso a začali sa cítiť oveľa lepšie ako kedykoľvek predtým. Na mojej farme sa pasú na zelenej tráve kozičky, vonku behajú sliepky a preto ich mäso je iné, ako to, plné chemikálií, ktoré dostať u mäsiara. Ešte do minulého roka som si robila kozí syr, pripravovala som pomazánky z neho a prekladala som ho orechmi či olivami.
Do čerstvo podojeného kozieho mlieka, ktoré má správnu teplotu - 37 stupňov - som pridala syridlo a nechala desať minút pôsobiť. Potom som všetko pomrvila rukami. Za ďalších štyridsať minút sa oddelila srvátka a potom som to všetko zliala do sitka, zaviazala a nechala odstáť. Každý deň som vypila štyri deci kozieho mlieka a vďaka tomu som si vyliečila alergiu. Kozie mlieko neskutočne posilňuje imunitný systém. Hoci nezjem kvantá zeleniny ani ovocia, ak je chrípková epidémia a všetci ostatní sú sopľaví, mne nič nie je. Na ranči rastú tekvice, patizóny, konský hnoj vyvezieme na zeleninové hriadky a všetko krásne rastie. Robíme si aj nové zemiaky s tvarohom z kozieho syra, skutočne samé ľahké letné jedlá. A hoci sama som proti zabíjaniu zvierat, čaká ma stretnutie so spolužiakmi, takže asi bude kozľacina, na ktorú sa všetci už tešia. Ďalšou mojou špecialitou je morčací guláš alebo morka so šampiňónmi."
A aký je vlastne denný stravovací harmonogram Milky Harmatovej? Ráno si dopraje šálku kávy s kozím mliekom, potom zelený čaj. Doobeda nasilu vypije pohár vody a počas celého dňa si dáva tvrdé syry s rajčinami. Nedeľa však vždy patrí rodine. Jej mama s otčimom podávajú veľký, teplý nedeľný obed pre ňu, vnučky Silviu i Alexandru s manželmi i pravnúča. Prichystajú, čo komu vidia na očiach a čo sa nezje, pobalia vyťaženej mladšej generácii domov. Krásnu tradíciu by pani Harmatová chcela po svojej mame zachovať ďalej.
FOTO - PETER LEGINSKÝ
Recepty Milky Harmatovej
Desaťminútová polievka
(recept pre gazdinky, ktoré nemajú dosť času)
Voda z uvarených zemiakov, 1 kocka zeleninového bujónu, 1 konzerva šampiňónov, 150 g eidamu, 4 strúčiky cesnaku
Do vody z uvarených zemiakov vložíme kocku bujónu, posolíme, pridáme posekané šampiňóny z konzervy a pretlačený cesnak. Krátko povaríme a nalievame do misiek s postrúhaným eidamom.
Špagety a` la Perlini
(recept kamarátky, ktorá sa vydala do Talianska)
1 balenie špagiet, oregano, olivový olej, soľ, maslo, šampiňóny z 1 konzervy, hrášok z 1 konzervy, parmezán alebo eidam, solamyl, šľahačka
Špagety uvaríme v slanej vode, necháme odkvapkať, neoplachujeme. Medzitým na masle podusíme šampiňóny, pridáme hrášok a trocha podusíme. V druhom hrnčeku uvaríme šľahačku, do ktorej pridáme solamil na zahustenie. Dochutíme oreganom, premiešame s hráškom a šampiňónmi, nalejeme na špagety. Na tanieri ozdobíme parmezánom alebo eidamom.
Dusená červená kapusta k pečenej husi
(recept iba pre trpezlivé kuchárky)
1 hlávka červenej kapusty, soľ, trocha cukru, dva dl červeného vína, 2 veľké červené cibule, olej, rasca
Kapustu pokrájame na tenké pravidelné kúsky, rovnako aj cibuľu, ktorú podusíme na oleji do sklovita. Doplníme cukrom, necháme skaramelizovať a postupne pridávame kapustu, osolíme, posypeme troškou rasce a za stáleho miešania dusíme až domäkka. Takáto kapusta má celkom inú chuť, ale vyžaduje dve a pol hodiny stáleho miešania, aby neprihorela.
