Univerzita Yale založená v roku 1701 je treťou najstaršou na území Spojených štátov. Dnes patrí k najprestížnejším inštitúciám svojho druhu na svete. Je súčasťou tzv. brečtanovej ligy - Ivy League, ktorá združuje najlepšie elitné univerzity USA. Na účte dispnuje 15,2 miliardami dolárov, čo znamená, že ide o druhú najbohatšiu univerzitu na svete vôbec. Má niekoľko knižníc, ktoré disponujú 11 miliónmi zväzkami. Celkovo 3 200 učiteľov vyučuje vyše 11 000 študentov. Yale vychovala vyše tridstaku držiteľov Nobelovej a Pulitzerovej ceny. Jej absolventami sú desiatky amerických senátorov, kongresmanov či guvernérov. Poslední traja americkí prezidenti George Bush starší, Bill Clinton a George W. Bush promovali na tejto škole. Ale tiež iné osobnosti súčasného amerického politického života: senátorka Hillary Clintonová, Bushov volebný súper John Kerry, viceprezident Dick Cheney, viceprezidentský kandidát a senátor Joe Lieberman či líder demokratov Howard Dean. Aj sudcovia amerického Najvyššieho súdu sa tu vzdelávali, vrátane toho najnovšieho - Samuela Alita.
Tak toto je možné iba v Amerike. Muž, ktorý bol tvárou afgánskeho extrémistického hnutia Taliban, stál pri Usámovi bin Ládinovi a obhajoval represie extrémistov, derie lavice jednej z najprestížnejších amerických škôl. Univerzita Yale vo svojom politologickom programe umožnila študovať 27-ročnému Sajídovi Rahmatulláhovi Hašímímu aj napriek tomu, že oficiálne nedokončil ani základnú školu.
Talib na jednej z najstarších amerických škôl vyvolal značne kontroverzné reakcie. Nedávno opäť rozvíril mediálne vody, keď ho univerzita neprijala do programu, v ktorom udeľuje akademický titul. A tak to zatiaľ vyzerá, že má len nazbierané zápočty. Do povedomia americkej verejnosti sa Rahmatulláh dostal vďaka rozsiahlej pozitívnej reportáži v New York Times Magazine.
Zo školy do Talibanu
Rahmatulláh sa narodil v novembri 1978 do paštúnskej rodiny v afganskom Kohaku. Bol šieste zo siedmich detí. Akademické vzdelanie mali v rodine. Jeho otec Mohammad Fazal Hašímí študoval v Nemecku a v Kábule pracoval ako veliteľ polície. Keď mal Rahmatulláh štyri roky, museli ujsť pred sovietskou inváziou do Pakistanu. Proti Sovietom stáli Američania, Afganistan sa stal ďalším bojiskom studenej vojny. V slume v Kvéte navštevoval moslimskú školu madrasu, kde sa zoznámil len s koránom a perzskými básnikmi. Bola v nej iba tabuľa a jeden učiteľ. Ani ten často neprišiel do práce. Škola sa vtedy premenila na bojisko, bitky tam boli samozrejmosťou. Aj napriek tomu sa Rahmatulláh výborne naučil po anglicky popri paštúnčine, perzštine a jazyku urdu. Mimochodom, otec Hašímí v tom čase pomáhal afganským skupinám bojujúcim v jeho vlasti proti sovietskej okupácii.
Hašímíovci si otvorili obchodík s topánkami na predmestí Kvéty. Rahmatulláh ešte nemal ani desať rokov a už školu opustil, musel sa starať o otcov podnik, keď ten chodil na bohoslužby.
V roku 1989 Rusi zaznamenali tvrdú porážku, no pád komunistickej vlády v Afganistane prišiel až v roku 1992. K moci sa dostali mudžahedíni, ktorých víťazstvo vyvolalo občiansku vojnu. Za tri roky zomrelo 40 000 ľudí. V roku 1994 sa v Kandaháre sformovalo hnutie mulláhov a mladých študentov z madrás a nazvalo sa Taliban. O niekoľko mesiacov ovládali tretinu Afganistanu. Keď sa Rahmatulláh rozhodol pridať k jednému z najrepresívnejších režimov, známemu pohŕdaním ľudskými právami a dôstojnosťou, mal šestnásť rokov.
Časy v Talibane
Rodičia, uvedomujúc si hrôzy vojny, ho od vojenskej služby všemožne odhovárali, preto sa rozhodol Talibancom pomáhať aspoň ako počítačový technik. Odmietli ho, bol primladý. Hašímí starší však využil konexie a keď Rahmatulláh o svojom veku zaklamal, prácu mu dali. Pracoval aj v UNICEF za 130 dolárov mesačne. Z práce sa vždy ponáhľal k Talibanu.
S bin Ládinom sa prvýkrát stretol v roku 1997, keď s ním robil rozhovor reportér CNN Peter Arnett. Terorista hovoril o zabíjaní Britov a Američanov. Vtedy Rahmatulláh dokonca uvažoval, že by sa dal nahovoriť na prácu pre túto americkú televíziu. O rok neskôr sa s bin Ládinom stretol v Kandaháre, krátko po tom, čo jeho skupina vyhodila do vzduchu americké veľvyslanectvá v Keni a Tanzánii. Americký prezident Bill Clinton na to reagoval bombardovaním Afganistanu.
Ako 20-ročný sa Rahmatulláh stal tvárou Talibanu v zahraničí. Pôsobil ako diplomat na afganskej ambasáde v pakistanskom Islamabade. Keď sa stal ministrom zahraničia Talibanu Wakil Ahmed Muttawakil, okamžite z neho urobil akéhosi svetového "lietajúceho veľvyslanca".
V máji 2000 sa zoznámil s kameramanom CBS, dokumentaristom a dobrodruhom Mikeom Hooverom. Mal Oscara, 14 cien Emmy a rodinu so štyrmi deťmi, napriek tomu sa vydal za nepriateľskú líniu. Bol jedným z mála Američanov, ktorých vtedy Taliban pustil na svoje územie. S Rahmatulláhom sa spriatelili.
Prvá cesta do USA a obhajovanie represií
Hoover dostal nápad, aby mladý diplomat prišiel do USA. Sám zafinancoval jeho výlet a zavolal známym, aby mu zabezpečili prijatia na najvyšších úrovniach. Sankcie OSN vtedy neumožňovali predstaviteľom diktátorského afganského režimu cestovať do zahraničia, no Rahmatulláh bol zrejme príliš malou rybou a americké víza mu nakoniec udelili. Práve v čase jeho odchodu, marci 2001, Taliban chystal likvidáciu historicko-kultúrneho dedičstva obrovských sôch Budhov v Bamijáne.
Vo Washingtone sa stretol s predstaviteľmi ministerstva zahraničných vecí a odovzdal im list od mullu Omara a dar - farebný koberček. Stretol sa aj s republikánskym senátorom Patom Robertsom, členom výboru pre ozbrojené sily a spravodajské služby. Poskytol rozhovory Washington Post, New York Times, Los Angeles Times a elektronickým médiám televízii PBS a rozhlasu NPR.
Potom prišla scéna, ktorá sa pre neho stala symbolickou. Dokumentarista Michael Moore ju použil na ilustráciu nepriateľa vo svojom filme Fahrenheit 9/11. Prešedivelá žena na mladého Taliba skríkla: "Väzníte ženy - je to hrozné." A zdvihla svoju burku nad hlavu. Rahmatulláh odvetil: "Je mi vážne ľúto vášho muža, zrejme to s vami má ťažké".
Režim Talibanu začal pritvrdzovať. Nemoslimovia museli nosiť žlté pásky, čo silne pripomínalo nacistickú politiku. Rahmatulláh, vtedy asistent ministra zahraničia, ju bránil z plných pľúc. Vraj išlo o ochranu minorít pred tým, aby ich trestala náboženská polícia. Keď však novinár poukázal na tú časť dekrétu, ktorá hovorila, že nemoslimovia sa musia okamžite odsťahovať, ak žijú v domácnosti s moslimom, na to diplomat súvislú odpoveď nemal. Ženám zakázali rekreačné zariadenia, zrušili internet, šach, hracie karty, hudobné nástroje, lakovanie nechtov. Zakázali kresťanstvo, respektíve jeho šírenie. Sám Rahmatulláh verejne hovoril proti kázaniu tohto náboženstva. Zajali afganských a západných charitatívnych pracovníkov a obvinili ich zo šírenia kresťanstva, za čo hrozil trest smrti.
Potom prišiel 11. september a útok al-Káidy na Spojené štáty. Taliban prišiel s divadlom, v ktorom útoky odsúdil. O niekoľko týždňov pod tlakom bombardovania spojencami, Taliban padol.
Rahmatulláh odišiel do pakistanského exilu, kde v roku 2003 absolvoval vyrovnávacie stredoškolské skúšky, niečo ako narýchlo sfušovanú maturitu. Dokonca vláda Hamída Karzaja ho pozvala pracovať späť pre afganskú administratívu. Pokojne pritom mohol skončiť ako zajatec na Guantanáme, ako dnes sám tvrdí. Vtedy prišiel jeho starý kamarát Hoover s ďalším nápadom: Nech ide študovať na univerzitu do Ameriky.
Štúdium na Yale
"Myslím, že by bol prínosom aj ako študent, aj ako učiteľ," tvrdil americký novinár. Spolu s kamarátom právnikom Bobom Schusterom požiadali o pomoc Yale, univerzitu, na ktorej študoval aj prezident George Bush. Zisťovali, ako sa môže exvyslanec Talibanu, ktorý základnú školu skončil v štvrtej triede, uchádzať o štúdium na jednej z najprestížnejších univerzít. Dekan projektu mu nakoniec dal zelenú. Americký konzulát v Péšaváre mu udelil študentské víza.
Štúdium si okamžite zamiloval. Skamarátil sa s paštúnskymi študentmi na univerzite. Na Yale už pritom bol a tak mu prednášky v Luceovej hale mohli pripadať povedomé. Pred rokmi tam totiž rečnil ako vyslanec Talibanu študentom v jeho veku.
S kontroverznými výrokmi neprestal. Pre londýnske Timesy priznal, že mal problém na predmete Terorizmus: Minulosť, súčasnosť a budúcnosť. Nechcel tiež vysvetliť, prečo vo svojej písomnej práci napísal, že "Izrael je americkou al-Káidou". Keď sa ho spýtali na verejné popravy na futbalovom štadióne v Kábule, iba odvrkol: "Aj v Texase máte popravy".
Vlna protestov
Proti kontroverznému študentovi sa zdvihla vlna protestov. V marci začal bývalý študent školy Clinton Taylor s kampaňou za pozastavenie finančných darov pre Yale, pokiaľ tam je Talib. Republikánsky senátor John Cornyn zaslal list ministrovi pre vnútornú bezpečnosť Michaelovi Chertoffovi, v ktorom žiadal vysvetlenie, prečo mu udelili a dokonca predĺžili víza "Dostal víza a prešiel hodnoteniami všetkých agentúr," znelo vždy zdôvodnenie prestížnej univerzity. Jeho prijatie podľa ankety podporuje aj väčšina profesorov a študentov. Podľa nich ide iba o ďalší útok konzervatívcov na liberálnu školu. Jeden z profesorov, ktorý chcel radšej zostať v anonymite, pre médiá povedal, že aj v Karzajovej vláde je polovica ľudí z Talibanu.
Dekan pre prijímanie študentov Richard Shaw na otázku, prečo prijal exvyslanca Talibanu, odpovedal: "Už sme tu mali jedného uchádzača Rahmatulláhovho kalibru, ale nakoniec sme ho stratili - vzali ho na Harvard". "Prijatie Hašímího je amorálne a cynické," povedal pre Wall Street Journal bývalý rektor Yale Benno Schmidt. "Talibanci sú teroristi. Fakt, že Hašímí sám nezabíjal, ho viny nezbavuje. Ani
Goebbels nikoho nezastrelil," tvrdí freshman na škole Daniel Gelernter, syn univerzitného profesora.
Rektorovi Yale Richardovi Levinovi písali aj rodiny obetí z 11. septembra a rodiny mŕtvych vojakov z bojov v Afganistane. Ten im však poslal iba stručné stanovisko, presne také isté, ako dal médiám.
Pritom nejde o jediný problém s extrémizmom, ktorému čelia elitné americké školy. Líbyjský diktátor Muammar Kaddáfí napríklad vystúpil cez videokonferenciu na seminári Kolumbijskej univerzity, ktorú tento režim dokonca spolusponzoroval. Prezident Harvardu Larry Summers nedávno odstúpil aj po takýchto kontroverzných vyhláseniach: "Vrodené rozdiely medzi mužmi a ženami môžu byť príčinou, prečo ženy zaostávajú vo vede a v matematickom myslení". Za výrok sa ospravedlnil.
Na Yale Sajída Rahmatulláha Hašímího prijali do programu bez povinnosti udeliť mu titul. Ak by sa však dobre učil, mal by dostať možnosť uchádzať sa o bakalárske štúdium. Vraj sa zmenil. Dnes sa už zúčastňuje aj práce skupiny pre dialóg Židov a moslimov. Niektorí tvrdia, že jeho neprijatie do programu s titulom je zaujaté. Na Yale však zatiaľ študovať môže.
FOTO - ČTK A ARCHÍV
Sajíd Rahmatulláh Hašímí ešte ako asistent ministra zahraničných vecí Talibanu. Ukazuje Bibliu pre deti, ktorú zhabali humanitárnym pracovníkom a obvinili ich zo šírenia kresťanstva. Za to im hrozil trest smrti.
Dnes 27-ročný mladík študuje na Yale a s nadšením spoznáva Ameriku.
