ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV TASR

BRATISLAVA - Už v jeseni by parlament mohol zmeniť niektoré zákony o sociálnych veciach. Poradca ministerky práce Róbert Madej (Smer) povedal, že prvé na rad prídu "najhorúcejšie veci" ako zosúladenie tzv. prehodnocovania invalidných dôchodkov s ústavou a podpora rodiny.

Onedlho nato by mohlo dôjsť aj na zmeny v pracovnom práve. O návrhy téz do programového vyhlásenia vlády ministerstvo požiadalo aj zástupcov zamestnávateľov, no s nimi sa asi nedohodne. Kým oni by Zákonník práce v zásade nemenili, odbory, ktorých požiadavky si Smer osvojil, áno.

Vo vládnom programe by podľa ministerky Viery Tomanovej mohli byť návrhy, aby zamestnaní na menej ako 20 hodín týždenne boli rovní tým ostatným, aby sa zamestnanie nenahrádzalo živnosťou, či aby sa pracovný pomer na neurčito nemohol "reťaziť".

Podľa prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Tomáša Malatinského by to boli zásahy "nad zdravú úroveň", a tak by opäť viedli k obchádzaniu zákona. Šiť vládny program "horúcou ihlou sa nemusí vyplatiť", povedal. "Každé zväzovanie Zákonníka práce má opäť vplyv na zamestnanosť", keď trh práce robí menej pružným, mieni tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.

Obe organizácie doslova dráždi aj zvýšenie minimálnej mzdy. Aj tento návrh sa podľa všetkého vo vládnom programe vyskytne. Malatinský pripomína, že zvýšenie by sa premietlo do 42 zákonov. Tvrdí, že "minimálna mzda je vlastne politikum", takže ju treba "dať z tých zákonov preč". Únia zamestnávateľov odporúča dokonca zvážiť jej zrušenie, čo napísala aj ministerke.

Zrušiť alebo aspoň obmedziť navrhuje únia zamestnávateľov aj aktívnu štátnu politiku trhu práce, čiže rôzne príspevky na prácu či zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov za štátne peniaze.

Je nepravdepodobné, že by ministerstvo navrhlo obmedziť vplyv štátu. Spôsob, ako štát podporuje zamestnanosť, sa však zmeniť môže. "Hľadáme správne možnosti. Naozaj by bolo dobré, keby sa už slovenskí zamestnávatelia nediskriminovali oproti zahraničným," hovorí poradca ministerky práce Madej.

K tým, ktorí sú na trhu práce v istej nevýhode, strany vládnej koalície priraďujú aj absolventov škôl.

Vo volebnom programe Smeru možno vyčítať, že úrad práce by najmenej rok hradil odvody za zamestnanca-absolventa, aby sa tunajšiemu zamestnávateľovi oplatilo prijať ho. "Je to v štádiu rozdiskutovania," povedal Madej na otázku, či sa takéto opatrenie dostane aj do vládneho programu.

Ministerstvo práce chce zmeniť aj konštrukciu životného minima. Diskutuje sa vraj o tom, či sa má od životného minima odvíjať výška dávky v hmotnej núdzi. Možné je aj to, že sa dávka bude zvyšovať úmerne s rastom životných nákladov.

Aké sociálne veci môžu byť v programe vlády

* posilnenie postavenia zamestnancov a ich zástupcov - odborových funkcionárov.

* prácu, od ktorej je zamestnávateľ závislý, musí pracovník vykonávať v pracovnom pomere, nie na základe "nútenej" živnosti,

* predísť reťazeniu pracovného pomeru na neurčito opakovaným dojednávaním skúšobnej lehoty,

* umožniť nárok na odstupné zamestnancovi bez toho, že by musel pristúpiť na dohodu o skončení pracovného pomeru pred začatím výpovednej lehoty,

* obnova tripartity,

* zvýšenie minimálnej mzdy,

* do roku 2010 zvýšiť rodičovský príspevok na úroveň minimálnej mzdy,

* zvýšenie príspevku pri narodení prvého dieťaťa na 15 460 korún,

* úprava konštrukcie a výšky životného minima, také zvýšenie dávky v hmotnej núdzi, aby spolu s ďalšími príspevkami dosiahla výšku životného minima. (joč)