Po desaťročnom účinkovaní na českých a nemeckých scénach a po deväťročnom pôsobení v Balete SND v pozícii sólistu, choreografa, šéfa umeleckého súboru, ale tiež príležitostného autora kostýmov, zviazal svoj umelecký život na dvadsať rokov s košickým divadlom. Jeho tanečné umenie čerpalo z fyzických dispozícií a skvelej techniky, choreografickú tvorbu charakterizovala nezvyčajná fantázia a hĺbavosť.

V pozícii umeleckého šéfa bratislavského a neskôr košického súboru sa systematicky snažil o technicko-výrazovú zdatnosť telesa i o širokú a objavnú dramaturgiu. Osobitnú zmienku si zasluhuje Remarovo úsilie o vytvorenie tradície pôvodného slovenského baletu. Ako libretista a inscenátor je spoluautorom prvého slovenského baletu Orfeus a Euridyka. Veľmi cennou pre vývin slovenského baletu je Remarova pedagogická činnosť v Bratislave i v Košiciach.

Oficiálna rozlúčka so Stanislavom Remarom nebude, podľa žiadosti umelca má byť jeho popol rozptýlený vo vodách Vltavy. (moj)