Keď agentúra UNIAN zostavila čerstvý zoznam najväčších politických zradcov na Ukrajine, Olexander Moroz, šéf socialistov a staronový predseda parlamentu, sa ocitol na prvom mieste.
Šesťdesiatdvaročný politický veterán mal pritom až do 6. júla slušné renomé.
Začiatkom 90. rokov založil nekomunistickú ľavicovú stranu, neskôr sa stal predsedom parlamentu, a keď krehkú ukrajinskú demokraciu začal ničiť autokratický prezident Leonid Kučma, postavil sa proti nemu.
Bol to práve Moroz, kto na zasadaní parlamentu, Vrchovnej rady, zverejnil tzv. Meľnyčenkove kazety. Z nahrávky bývalého Kučmovho ochrankára vyplývalo, že prezident si ak nie objednal, tak si minimálne veľmi želal smrť novinára Georgea Gongadzeho. Moroz o tom hovoril nahlas a stal sa jednou z hlavných postáv antikučmovskej opozície.
Popritom exkomunista, obrátený na moderného socialistu, stále prejavoval svoje najvyššie politické ambície. V prezidentských voľbách kandidoval trikrát a vždy skončil tretí.
V roku 1999 pritom nebol od vysnívaného postu ďaleko. Hovorilo sa, že do druhého kola nie celkom férových volieb nepostúpil Moroz len preto, že by v ňom Kučmu porazil.
Kandidoval aj v posledných prezidentských voľbách. Skončil opäť tretí a po evidentne sfalšovanom druhom kole podporil "porazeného" Viktora Juščenka. Stal sa tak súčasťou revolučnej "oranžovej koalície" na čele s Juliou Tymošenkou a Juščenkom. Koalície, ktorú toto leto prekvapivo zradil.
Síce s nimi podpísal dohodu o spoločnej koalícii, na poslednú chvíli ju však porušil. S podporou proruského Viktora Janukovyča, posledného premiéra Kučmovej éry, sa stal znovu predsedom parlamentu. MIREK TÓDA
