Zoltán Kelecsényi (34) z Kamenína mal rád železnicu a stala sa mu osudnou. Bol jedinou obeťou najhoršieho železničného nešťastia pri Náne, ktoré sa za posledné roky stalo na Slovensku. Železnice nemali deväť rokov takú nehodu, pri ktorej by vo vlaku zahynul cestujúci. Je len náhoda, že cestujúci bol aj železničiar.

Zoltán sa vracal domov ranným vlakom z nočnej v štúrovskom depe. Mal so sebou aj bicykel. Stál preto pri prednom skle prvého vozňa a pridŕžal ho. Zrazu vlak začal trúbiť na prichádzajúce smetiarske auto, ktoré sa rútilo na koľaje. Prišlo k zrážke, pri ktorej vyletel z vlaku von tak nešťastne, že sa zakliesnil pod koľaje. Ďalších 17 ľudí z miesta odvážali sanitky.

"Neprišiel tým vlakom, ako zvykne chodiť. Myslel som si, že je na preventívnej lekárskej prehliadke. Volali ma z jeho práce, aby som tam prišiel. Nikto mi nechcel priamo do očí povedať, čo sa stalo," povedal Zoltánov otec Pavol Kelescényi.

Zoltán chcel byť odjakživa železničiarom ako otcov kamarát. "Železnicu sme mali blízko. Raz sa ako dieťa vrátil domov neskoro, celý zamazaný od oleja a povedal, že pomáhal opravovať pokazený rušeň," hovorí jeho otec. Zo základnej školy nechcel otca nasledovať na strojnícku priemyslovku, rozhodol sa ísť za železničiara. Posledné roky slúžil v Štúrove.

Vo voľnom čase robil Zoltán Kelecsényi modely vláčikov a železnice, detailnú remeselnú prácu. Všetko je funkčné. Nechýba depo, semafory, výhybky, verejné osvetlenie či tunely. Vlaky sú pripojené na elektrinu a spustením sa dajú do pohybu. V jednej časti dokonca znázornil vlakovú haváriu. Keď sa ho pýtali prečo, odpovedal, že aj tragédia patrí k životu.

Niektoré makety ešte nie sú dokončené. "Jeho päťročný syn Csongor sa ich bez otca ani nedotkne. "Bez tatina nesmiem," povedal tak, ako ho Zoltán naučil.

Rodina čaká na výsledky vyšetrovania nehody. Podľa informácií po nehode bol vinníkom zrejme vodič smetiarskeho auta. (bej)