Luboš Puškár jazdí na bicykli po celej Európe. Zatiaľ poslednú cestu, ktorú pred pár dňami dokončil, je cesta z Bratislavy do Moskvy a Petrohradu. Merala 3262 km a trvala 22 dní. FOTO - ARCHÍV LP
BRATISLAVA - Najprv bol československým reprezentantom v cyklistike, potom sa s ňou musel aj pre zdravotné problémy načas rozlúčiť. Na dve kolesá sa časom vrátil, prvotnou inšpiráciou bol vraj článok v časopise. Pred siedmimi rokmi absolvoval prvú diaľkovú cestu z Berlína do Petrohradu. Deň čo deň na bicykli, viac ako dvetisíc kilometrov.
Luboš Puškár, ktorý bude mať v novembri 41 rokov, zdoláva odvtedy veľké porcie kilometrov každý rok. Niekedy aj úplne sám. "V cieli je najväčšou odmenou pre mňa pocit, že som to zvládol vlastným silami, bez akéhokoľvek dopravného prostriedku. Vidím a zažijem toho oveľa viac, ako keby som išiel autom či autobusom. Ľudia ma často zastavujú, slovenskú vlajku predsa len ešte nepoznajú všetci natoľko, aby hneď vedeli odkiaľ som."
V Rusku zažil dva svety
"Keď sa človek vyberie na západ, do dvoch týždňov je na konci Európy," hovorí Puškár, a preto svoj záujem nasmeroval už aj na Kubu, chcel by prejsť Austráliu. Vysnívanú má cestu do Vladivostoku, ktorá by trvala viac ako dva mesiace. "Ľudia už prešli na bicykli aj okolo celého sveta, ale to si už vyžaduje kvalitné zabezpečenie, peniaze."
Zatiaľ poslednou "štrekou", ktorú pred pár dňami dokončil, je cesta z Bratislavy do Moskvy a Petrohradu. Merala 3262 km a trvala 22 dní. Len dva dni boli oddychové. "Do Poľska som išiel s nemeckým kamarátom, s ktorým absolvujem väčšinu ciest, potom sa k nám pripojila ďalšia skupina. Bolo nás dvadsaťjeden. Najprv ma zarazili nekvalitné poľské cesty, potom prekvapila vyspelosť a úroveň Litvy, v Lotyšsku to bolo šedivé. Rusko je kapitola sama o sebe," hovorí Puškár a spomína dva odlišné svety. "V Moskve, Petrohrade a v okolí sú dobré cesty, potom už samé diery alebo len hlina a piesok. Pritom sú to aj cesty európskeho významu. V menších mestách je dobrý každý rubeľ, každá kopejka, v oboch veľkomestách sa drobné peniaze váľali odhodené na zemi."
Pevná vôla a podpora z domu
Luboš Puškár sa na svoje jazdy po svete pripravuje nepretržite. V sedle je celý rok, najazdí aj 15-tisíc kilometrov. "Zvyknúť si musí krčná chrbtica, šľapy nôh, ktoré sú stiahnuté v cyklotretrách, a najmä zadok. Inú prípravu nepotrebujem. Na cestách si dávam ľahké raňajky i obed, teplé jedlo väčšinou až večer. Energiu dopĺňam keksami, sójovými alebo müsli tyčinkami. Žiadna chémia."
Režim všetkých jeho ciest býva rovnaký. Šliape každý deň už od ôsmej, prvých sto kilometrov chce mať čo najrýchlejšie za sebou, zvyšných 50 sa už začína obzerať, kde by mohol prenocovať. Väčšinou v kempe v stane, v Taliansku prespával aj v kostoloch a na farách. Deň voľna si dopraje najskôr po 1500 odjazdených kilometroch. Vo vozíčku za bicyklom má tri sady oblečenia do teplého a sadu do studeného počasia.
"Najhoršia je kombinácia chladu a dažďa. Ako tento rok, počas prvých dní cesty. Za tri dni som nemal už nič suché, tak som si natiahol vyčistené vrece od hnojiva, ktoré som našiel na poli. Ruky som si zohrieval dvoma vrstvami igelitových rukavíc, ktoré som si bral na pumpách. Do spacáku som išiel v mokrých veciach, aby sa na mne usušili," spomína Luboš Puškár. Pripúšťa, že krízy, ktoré občas prídu, nie sú príjemné. "Keď idem sólo, pomôže len pevná vôľa a podpora z domu. Avšak ešte nikdy som to predčasne nezabalil."
* Prvú sólovú jazdu absolvoval Luboš Puškár v roku 2003. Z Bratislavy do Londýna (3090 km). Najdlhšia cesta z Bratislavy do Talianska a späť merala 4400 km. V minulosti prešiel okolo Kuby (1635 km).
* Vozík, v ktorom si ťahá za sebou veci, má hmotnosť vyše 30 kg. Celú cestu absolvuje vždy na jednom bicykli, priemernou rýchlosťou do 25 km.
* Každá z ciest stojí okolo 1000 eur, v príprave na ňu treba jazdiť 5-krát do týždňa v objeme 400 až 500 kilometrov.
