Smer chce vrátiť Zákonník práce do stavu pred júnom 2003. Firmy to však môže odradiť od zamestnávania, najmä menej kvalifikovaných ľudíOchrániť zamestnancov pred neodôvodneným prepúšťaním a na druhej strane zjednodušiť prepustenie nesvedomitého alebo neschopného človeka. Aj o takéto zmeny Zákonníka práce sa zrejme zasadí nová vládna koalícia. Smer, ktorý predstavuje jej najväčšiu časť, je totiž presvedčený, že viacero ustanovení "neoliberálneho" zákonníka, prijatého bývalou vládou, treba vrátiť do stavu, v akom bol pred poslednou veľkou novelizáciou 30. júna 2003.

Dnes niekoho vyhodiť z práce je to najjednoduchšie, a preto chceme väčšiu ochranu zamestnancov, hlása predseda Smeru a nový premiér Robert Fico.

Opozičná SDKÚ, ktorej predstavitelia zákonník zmenili, je proti. Podpredseda strany a minister financií Ivan Mikloš pred časom povedal, že to by bol "návrat do stavu, keď práve Zákonník práce bol hlavnou prekážkou" v zamestnávaní, a to najmä ľudí s nižšou kvalifikáciou.

Návrhy na zmenu zákonníka iniciovali odbory, ktoré tesne spolupracujú so Smerom. Viceprezident Konfederácie odborových zväzov Vladimír Mojš napríklad pokladá za zlé, že zamestnanec môže dostať výpoveď aj vtedy, ak "nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce", ktoré určil zamestnávateľ svojím vnútorným predpisom.

Takéto ustanovenie podľa Mojša "vytvára predpoklady na zneužitie výpovedného dôvodu, pretože zamestnávateľ môže účelovo určiť požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce".

Odbory sú tiež presvedčené, že zákonník diskriminuje ľudí zamestnaných na menej ako 20 hodín týždenne. Skončiť takýto pracovný pomer možno totiž výpoveďou aj bez uvedenia dôvodu, aj keď je zamestnanec napríklad na "péenke", ktorú si neprivodil sám. Aj výpovedná lehota je oproti zamestnaniu na plný úväzok kratšia, 15 dní.

Iný postoj než odborári majú zamestnávatelia a liberálni ekonómovia. Prezident Slovenského živnostenského zväzu Peter Masár nevidí dôvod na zmenu Zákonníka práce. Ak zmena, tak "iba v tom, aby bol liberálnejší zo strany zamestnávateľov", hovorí. Manažér a autor návrhov daňovej reformy minulej vlády Richard Sulík zasa v analýze volebných programov z dielne Inštitútu pre verejné otázky píše, že niektoré zo Smerom navrhnutých zmien by mohli dokonca zvýšiť nezamestnanosť.