Odvaha milovať (Le courage d'aimer) l Francúzsko l 2005 l 103 min l Scenár a réžia: Claude Lelouche l Kamera: Jean-Marie Dreujou l Hudba: Francis Lai l Hrajú: Mathilde Seigner, Maiwenn Le Besco, Massimo Ranieri, Michel Leeb, Arielle Dombasle l Premiéra v SR: 13. júla

Nemožno povedať, že by bolo rozvíjanie tohto príbehu extra prehľadné. Ani to, kto je v ňom vlastne hlavnou postavou, nie je úplne isté. Všetko sa začína pri jednej, a končí sa pri druhej (tretej, štvrtej). Neprekáža, povedzme, že tento film je o vzťahoch a vzťahy bývajú zamotané.

To prvotné čaro v sebe nesie mladá slečna Shaa, čo túži spievať. Preto príde do Paríža a rýchlo nájde sympatického šansoniéra Massima. Vytvorí s ním úspešné kabaretné duo a ešte sa aj zaľúbi. Lenže tento cit obetuje, keď si ju vyhliadne gramofónová spoločnosť.

Jej ošiaľ zo šoubiznisu trvá len niekoľko týždňov. Kariéra sa nevydarí, médiá sa od nej obracajú. V tej istej chvíli stráca Shaa aj svoje osobné čaro, a stráca ho aj jej postava. Aj režisér akoby sa od nej odvracal a vraví, aha, kto tu zatiaľ bol, nevýrazný a schovaný.

Odrazu začne na plátne svietiť servírka z Massimovho baru, jej dvojča - slúžka vo veľkom sedliackom dome, pani tohto domu, podnikateľ, čo ho chce kúpiť, a aj sám Massimo. Všade, kde sa pohľad alebo myšlienka môžu pristaviť, vzniká nejaké citové vzplanutie.

Pri žiadnom z nich sa nejde do hĺbky, každému vzťahu chýba história, niečo, čo by napríklad výraznejšie opodstatnilo názov filmu. Nemusí to byť však až také dôležité. Možno to brať ako autorskú hru, vytváranie hádaniek. Lebo všetko je v nich inak, ako sa javilo na začiatku.

Rozvetvené rozprávanie sa ešte skomplikuje, keď do filmu vstúpi sám Claude Lelouche - hrá samého seba, režiséra nadšeného z príbehu svojich postáv. Začne teda robiť film vo filme. Nie je to však úplne pomýlený či zaťažujúci krok. Lelouche pritom pôsobí ako filmový mladík, čo ešte stojí o hravosť, vie si užívať kúzlo filmového prostredia a sám ho chce nanovo vytvárať, aj keď je prchavé.

Šarm je najmä v dialógoch, sú bleskové, a tak trochu magické. Akési fantaskno zas vanie zo snového filtra v obraze. A keď sa Leloucheovi odpustia niektoré uhoverené scény, priveľa hudby a trochu smiešne motívy samovraždy a vraždy, možno pocítiť príjemnú nostalgiu, ktorá pripomína jeho klasiku Muž a žena.

Znamenalo by to, že tento film uspel. Nechali ste sa vtiahnuť do jeho prchavého zážitku. No lenže. Vytriezvenie nastane na druhý deň, keď si naň budete chcieť spomenúť. Môže sa stať, že už z neho nezostane nič, rozplynie sa ako bublina.