Poslanci v jednohlasne schválenej rezolúcii (opozícia nehlasovala) navrhujú, aby ruských vojakov v obidvoch separatistických oblastiach nahradili medzinárodné mierové jednotky.
Napriek tomu, že poslanci nedali Moskve presný termín, medzi ruskými politikmi vyvovali vlnu nevôle.
"Ak by mali ruské mierové jednotky odísť, spôsobí to návrat násilia z rokov 1992 - 1994," varuje predseda zahraničného výboru Štátnej dumy Konstantin Kosačev. Jednoznačne proti sa vyjadril aj juhoosetský politik Eduard Kokoity. "Ruské mierové sily tu zostanú bez ohľadu na rozhodnutie gruzínskeho parlamentu," citovala ho agentúra Itar-Tass.
Vplyv Kremľa v separatistických regiónoch je dlhodobým sporom medzi Gruzínskom a Ruskom. Prozápadný prezident Michail Saakašvili, ktorý by rád videl Gruzínsko v Európskej únii a NATO, od svojho nástupu v roku 2004 sľubuje znovuzjednotenie krajiny vrátane neposlušných republík na severe krajiny.
To sa nepáči Moskve, ktorá separatistov podporuje. Svoj vplyv v oblasti zvýšila aj tým, že väčšine obyvateľov v regióne dala ruské pasy a zárove¨ľ im vypláca aj ruskú penziu.
Keď padne reč na Južné Osetsko a Abcházsko, Moskva argumentuje, že ide aj o jej občanov. Téma odchodu ruských vojakov pritom nie je nová. Ruskí vojaci sa na základe minuloročných dohôd už rok postupne sťahujú z gruzínskych oblastí.
Zatvorili už dve základne a ďalšie by mali opustiť do roku 2008. To sa však netýka Abcházska ani Južného Osetska, kde ruské mierové sily pôsobia od prvej polovice deväťdesiatych rokov .
Po gruzínskom parlamente je teraz na rade prezident Saakašvili. Ten sa podľa serveru Civil.ge pre ďalšie kroky rozhodne po rokovaní s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na summite Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) v Moskve na konci týžd¨ľa. Parlament mu tesne pred stretnutím SNŠ, ktoré Saakašvili kritizuje ako zbytočné, dal silný mandát. MIREK TÓDA
