Izrael a Libanon sa dostávajú pod tlak diplomatov. Svet chce, aby čo najskôr dosiahli prímerie, ale kľúčoví hráči hovoria, že je ešte príliš skoro. Objavujú sa však náznaky ochoty na kompromis. Diplomati hovoria, že všetko chce svoj čas a nechcú rozprávať. Pendlujú medzi Bejrútom a Jeruzalemom a vyjednávajú v zákulisí.
Americká šéfka diplomacie Condolee?zza Riceová ohlásila, že aj ona sa chystá na Blízky východ. Kedy to bude, nepovedala.
Kým však nebude isté, že môže dosiahnuť niečo viditeľné, do oblasti nedorazí. Súčasná americká nehybnosť má dva výklady. Jeden naznačuje, že Washington je zaneprázdnený Irakom, Iránom a Severnou Kóreou a nechce si privodiť ďalšiu frustráciu. Izrael zasa situáciu vníma tak, že Američania mu nechávajú čas, aby sa vyrovnal s Hizballáhom. Čo je výhodné aj pre nich.
Izrael už stanovil podmienky na prímerie: požaduje prepustenie dvoch unesených vojakov, zastavenie raketových útokov a to, aby sa z jeho severnej hranice stiahol Hizballáh. Pomaly ustupuje od požiadavky odzbrojiť hnutie a včerajšie vyjadrenia ministerky zahraničia Cipi Livni po stretnutí s vyjednávačmi z OSN naznačujú, že si za istých okolností vie predstaviť aj inštaláciu medzinárodných síl na juhu Libanonu.
Izrael však má limity. Obáva sa, že prímerie Hizballáh zneužije na obnovu síl, a preto žiada viac času na dokončenie vojenských plánov. Chce tiež, aby medzinárodné jednotky, ktoré považuje za neefektívne, neskôr nahradila libanonská armáda. Prvou a základnou podmienkou je však prepustenie unesených vojakov. Od toho sa bude všetko odvíjať.
Hnutie Hizballáh o prímerí odmieta debatovať, pretože nemieni pristúpiť na "izraelské požiadavky".
OSN zatiaľ hľadá podporu pre svoj plán vyslania medzinárodných jednotiek na juh Libanonu. Generálny tajomník svetovej organizácie Kofi Annan už požiadal o pomoc Európu. Povedal tiež, že jednotky musia mať oveľa širší mandát ako doterajšie pozorovateľské sily OSN v oblasti. JANA SHEMESH, Tel Aviv
