Vyvrcholilo počas vlády nacistov v Nemecku, kde sa stal rasizmus súčasťou štátnej politiky, v mene ktorej sa páchali zločiny proti ľudskosti a uskutočnil sa pokus o priemyselné vyhladenie celého národa. Teórie o nerovnosti ľudských rás majú pôvod v na prvý pohľad neškodných a hlúpych akademických spisoch z 19. storočia. Za ich priekopníka sa pokladá francúzsky diplomat a orientalista Joseph Arthur de Gobineau, ktorý sa narodil 14. júla 1816, pred 190 rokmi.
Gobineau pochádzal z bohatej šľachtickej rodiny, ktorá žila v Bordeaux. Jeho otec pôsobil ako armádny dôstojník v Španielsku, a tak sa o výchovu Arthura starala jeho matka spolu so svojím milencom, ktorý sa v ich dome zdržiaval ako chlapcov súkromný učiteľ.
Gobineau sa neúspešne uchádzal o prijatie na vojenskú akadémiu a rozhodol sa usadiť v Paríži. Žil z podpory bohatého strýka, písal príspevky do časopisov a študoval orientalistiku. Stretol tam aj miešanku Clemance z ostrova Martinik, s ktorou sa v roku 1846 oženil. Či mal tento vzťah vplyv na jeho rasistické teórie, si môžeme iba domýšľať.
Veľký význam pre Gobineauovu kariéru malo stretnutie so známym zástancom liberalizmu Alexisom de Tocquevillom, ktorý sa stal v roku 1849 francúzskym ministrom zahraničia a Gobineaua si vybral za šéfa svojho kabinetu. Ten sa ako zástanca monarchie udržal v diplomatických službách aj po páde II. republiky a nástupe cisára Napoleona III. Postupne vystriedal množstvo francúz?skych zastupiteľských úradov.
Gobineauov 4-zväzkový spis O nerovnosti ľudských rás vyšiel v Paríži v roku 1853. Najprv prenikol len do kruhu jeho priateľov, neskôr však získal veľký ohlas. Gobineau si dopisoval aj s hudobným skladateľom Richardom Wagnerom. Spis reagoval na diskusiu o antropologických a jazykových otázkach, silno ho ovplyvnila aj koloniálna expanzia európskych veľmocí.
Vo svojej pseudovedeckej práci rozdelil Gobineau ľudské rasy na bielu, žltú a čiernu. Najvyššie v hierarchii zaradil bielu, ktorá má podľa neho jediná tvorivú silu. Je obdarovaná inteligenciou a vytrvalosťou v práci i fyzicky zdatná. O stupienok nižšie posunul žltú rasu, ktorá údajne ľahko podlieha antipatii a je málo fyzicky zdatná. Zároveň jej priznal nadanie na remeslá a obchod. Najnižšia pozícia v jeho rebríčku patrí čiernej rase, ktorá vyniká len fyzickou silou.
Skutočnými nositeľmi kvalít bielej rasy boli v jeho chápaní Árijci (Indoeurópania) a z nich Germáni zo severnej a západnej Európy, ktorých vyhlásil za posledných strážcov rasovej čistoty. Ich typickým predstaviteľom bol údajne stredoveký rytier, najlepšie križiak. Sám, hoci Francúz, sa vyhlasoval za potomka normanských Vikingov.
Od nástupu renesancie boli preňho dejiny históriou úpadku a degenerácie, ktorú spôsobilo zmenšovanie germánskeho vplyvu v Európe románskymi národmi. Tie vraj vznikli neblahým krížením bielej a čiernej rasy. Degeneráciu spôsobenú miešaním rás pokladal za neodvrátiteľnú a tým aj koniec árijskej rasy.
Vyspelé americké ríše vznikli len vďaka vikinským moreplavcom a civilizácie v Indii a Číne dosiahli kultúrnu úroveň zásluhou indoeurópskych vplyvov. Takéto teórie svedčia o "vedeckosti" jeho práce. Na rozdiel od šíriteľov rasistických teórií, ktorí prišli po ňom, nebol Gobineau antisemita. Židov opisoval ako silných a inteligentných ľudí, ktorí sa zaslúžili o rozvoj priemyslu a kultúry.
Gobineauov spis silno ovplyvnil mnohých rasistických autorov. Moderná veda však aj zásluhou psychológa Sigmunda Freuda a sociológa Emila Durkheima dokázala, že ich vývody sú nepravdivé. Gobineauova teória degenerácie napriek tomu silno poznačila fašistické a nacistické hnutia, ktoré sa proti nej rozhodli bojovať a dopustili sa tým najhorších zločinov v ľudských dejinách.
Zajtra - Založenie Čínskej komunistickej strany
Autor: Martin Hagara
