BRATISLAVA - Agentúrna informácia o tom, že jeden z najlepších svetových ragbistov 31-ročný Jonah Lomu sa po troch mesiacoch po zranení pravého členka cez víkend opäť objavil na ihrisku, nevzbudí príliš veľa pozornosti. Zaujímavý je však príbeh tohto Novozélanďana, ktorému lekári prorokovali, že ragby si už nikdy nezahrá. Nemal dokonca ani chodiť.

Lomu zažiaril už na majstrovstvách sveta v roku 1995. Reprezentácii Nového Zélandu pomohol dostať sa do finále a bol vyhlásený za najlepšieho hráča turnaja. V roku 1996 mu lekári diagnostikovali pomerne vzácny nefrotický syndróm - poruchu ľadviny, pre ktorú sa ragbistov stav stále zhoršoval. Napokon mu v roku 2003 zlyhala, niekoľkokrát týždenne musel absolvovať až šesťhodinový pobyt na dialýze. Pre komplikácie, poškodené nervy v oboch nohách, začal mať dokonca problémy s pohybom. Najhorší variant znel, že skončí na vozíku.

Ľadvinu na transplantáciu mu ponúklo aj niekoľko novozélandských fanúšikov, ale žiadny vhodný darca sa medzi nimi nenašiel. Nového, životne dôležitého orgánu sa napokon dočkal v roku 2004 a dva roky mu trvalo, kým sa opäť dostal do formy. "Potreboval som získať koordináciu, ale cítil som sa výborne. Našiel som v sebe energiu, ktorú som predtým nikdy nemal," povedal v jednom z rozhovorov Lomu, ktorý do prípravy zaradil vraj aj kickbox. S kondičným tréningom mu pomáhal britský šprintér Darren Campbell.

Zdá sa, že jeho túžbu dostať sa späť na ihrisko a reprezentovať na majstrovstvách sveta 2007 vo Francúzsku už nemôže nič zastaviť. Ani zranenie ramena, ktoré nasledovalo po transplantácii. Čas po operácii si krátil taktiež pri ragby. Ako asistent trénera vo svojom novozélandskom klube North Harbour. Potom si zlomil pravý členok. Práve ten sa po nešťastnom došliapnutí opäť ozval cez uplynulý víkend. Lomuho museli po tridsiatich minútach hry vystriedať.

"Škoda, trafil som jedinú väčšiu dieru na celom ihrisku, ale dôležité je, že som opäť mohol hrať. Striedanie bolo skôr preventívne, s členkom sa nestalo nič vážne," citovala hráča agentúra ČTK.

Podobný príbeh nie je ojedinelý. Prežili ho napríklad aj basketbalisti NBA Alonzo Mourning a Sean Elliott. Aj oni sa dokázali po transplantácii vrátiť na ihrisko.