Podľa prieskum chce ďalších 46 percent odísť do zahraničia za prácou aspoň na určitý čas a len tri percentá hovoria, že odísť nechcú. Keďže podľa sociológa Miloslava Bahnu sú tri percentá štatistická odchýlka, znamená to, že "medzi mladými sa dnes prakticky nenájdete nikoho, kto by nedeklaroval ochotu odísť".

Pobyt v zahraničí je podľa Bahna medzi mladými ľuďmi aj vecou prestíže a spája sa "s predstavou samostatnosti a priebojnosti". Takto to podľa Bahnu vidia nielen rodičia, ale aj zamestnávatelia, ktorí "sa pýtajú záujemcov o prácu, či boli niekde v zahraničí".

Práve pre odchod ľudí za prácou do zahraničia sa sporili pred voľbami aj politici. Robert Fico zo Smeru tvrdil, že ľudia odchádzajú pre nedostatok príležitostí doma a sú tak odtŕhaní od rodín. Bývalá ministerka práce Iveta Radičová z SDKÚ oponovala, že "odliv mozgov" je mýtus a do zahraničia odchádzajú najmä mladí získať skúsenosti a väčšina sa potom vracia na Slovensko.

V Európskej únii podľa oficiálnych údajov pracuje legálne asi 170-tisíc Slovákov, Čechov údajne podľa MF Dnes 31-tisíc a Poliakov podľa poľského ministerstva dva milióny, z nich polovica nelegálne.

Prieskum, ktorý urobila SAV spolu s Európskou rómskou pracovnou agentúrou v rámci programu Európskej únie Equal, dokazuje, že ochota Slovákov odísť za prácou do zahraničia klesá s vekom. Nakrátko alebo na trvalo chce do zahraničia odísť 89,3 percenta mladých vo veku 18 - 24 rokov, 65,3 percenta mladých vo veku 25 - 34 rokov a 57,8 percenta ľudí vo veku 35 - 44 rokov.

Najmenej ochotní natrvalo odísť za prácou do zahraničia sú ľudia zo Žilinského kraja, podľa Bahnu práve oni sa v rôznych prieskumoch javia ako národnej orientovaní a menej tolerantní k inakostiam, preto si síce vedia predstaviť dočasný odchod za prácou, s čím majú aj historickú skúsenosť, no odísť navždy už sa u nich spája s obavami o stratu identity. (haj)

Ak by ste neodišli, aké sú vaše dôvody?

VŠETCI RESPONDENTI (2521 respondentov)

(zdroj: SAV, ERPA)