Letz, R.: Slovensko v 20. storočí, Bratislava, SPN 1997

„Po druhej svetovej vojne víťazi zahalili nacisticko-fašistickú minulosť Chorvátska a Slovenska, a tak tieto krajiny ako súčasti Československa a Juhoslávie zaujali miesto medzi víťazmi. Rumunsko bolo síce porazenou krajinou, ale keďže sa v dôsledku svojej zemepisnej polohy skôr postavilo na odpor Nemecku, bolo posudzované priaznivejšie než Maďarsko. To všetko viedlo k tomu, že popri obnovení trianonských hraníc predstavitelia susedných krajín a celkové ovzdušie, ktoré rozdúchavali, pristupovali k maďarskému obyvateľstvu týchto krajín ako k vojnovým zločincom…“

„…Maďarov postihli bezpríkladnými konfiškáciami majetku, ktoré sa vzťahovali nielen na nehnuteľnosti, ale i na hnuteľnosti. Tých, ktorí mali lepší byt či dom, vysťahovali s 50-kilovými batožinami a nahnali do internačných táborov. To všetko doplnila nenávistná kampaň, na ktorú vždy býva náchylná masa, politikou dohnaná k podlosti a sama si uvedomujúca postavenie víťaza. Československé vedenie tým chcelo dosiahnuť, aby Maďari opustili svoje pradávne obydlia, Hornú zem.“

„Výsledok spôsobil sklamanie československým nacionalistom, keďže sa prihlásilo iba 70-tisíc Slovákov v Maďarsku, hoci očakávali viacnásobok tohto počtu.“

Salamon, K.: Dejepis pre IV. ročník gymnázií. Budapešť

„Z Popradu cez Žilinu odišiel prvý transport slovenských Židov do bývalého Poľska. Bolo v ňom asi tisíc mladých, práceschopných dievčat. V nasledujúcich transportoch vyviezli striedavo židovských mládencov a dievčatá, spolu asi 8000 osôb. Vysídľovanie Židov a najmä tvrdé zaobchádzanie s nimi zo strany niektorých gardistov vzbudili ostré kritiky a odpor značnej časti obyvateľov Slovenska, predstaviteľov cirkví a členov Štátnej rady, pričom sa poukazovalo najmä na to, že sa trhajú rodinné zväzky. Preto Tuka a Mach žiadali nemeckých činiteľov, aby prevzali aj rodinných príslušníkov vyvezených mladých ľudí. Vedúci IV. odd. B47 Hlavného bezpečnostného úradu (RSHA) v Berlíne Adolf Eichmann najprv odmietol im vyhovieť, ale potom zmenil svoje stanovisko. Tak od 11. apríla začali vyvážať aj celé rodiny…“

Ďurica, M.: Dejiny Slovenska a Slovákov. Bratislava, SPN 1996, s. 162-163. Túto

chronologickú príučku určilo vtedajšie ministerstvo školstva ako doplnkovú učebnicu dejepisu pre 6.-9. ročník ZŠ.

„…Takmer do nohy vykántrení Maďari si uvedomili, že s koristnými výpravami je koniec. Musia sa voľakde usadiť. Prekovať šable na pluhy a svoje stepné, primitívne náboženstvo nahradiť kresťanským…“

Ferko, M., Deák, L., Kružliak, I., Marsina, R.: Starý národ, mladý štát. Prehľad slovenských dejín pre školy. Bratislava, Litera 1994,strany 38-39. Túto publikáciu financovala NBS a ministerstvo školstva ju distribuovalo do základných a stredných odborných škôl