Učebnica dejepisu autorov Bartla, Kamenického a Valachoviča. Používa sa prvý rok.
Názor vyučujúcich: Po rokoch diktovania to bola pre učiteľov obrovská úľava. Väčšina učiteľov je k nej kritická a mnohí ju nepoužívajú.
Výhrady: Je v nej síce veľa učebného textu, ale nemá žiadne didaktické spracovanie. Je to akýsi hybrid medzi starým typom učebnice a novým trendom. Chýba práca s historickými prameňmi.
II. ročník
Nová učebnica neexistuje, v niektorých školách sa ešte nájde pôvodná socialistická učebnica z roku 1986.
Názor učiteľov: Učebnice by mali zostať v skladoch. Obsah by mali študenti ignorovať. Výhrady: text poplatný obdobiu, v ktorom vznikol.
III. ročník
Dočasná učebnica doplnkových textoch historikov Kováča a Liptáka, ktorá vyšla v roku 1990.
Názor učiteľov: pohotová reakcia na zmenu spoločenských pomerov.
Výhrady: mali to byť dočasné texty, riadna učebnica chýba. (or)
Ako sa učí bez učebníc?
JURAJ SMATANA: „Poznámky nediktujem, nebaví ma pozerať sa na temená študentských hláv. Časť problému rieši školská kopírka. Osvedčilo sa mi rozosielanie učebných textov mailom, niektoré témy spracúvajú študenti sami a ja ich len opravujem.“
MARTIN KRÍŽ: „Výklad si pripravujem s pomocou rôznych kníh, často čerpám z českých moderných učebníc. Študentov sa snažím motivovať, aby premýšľali samostatne a hodnotili historické fakty. Z výkladu poskytujem žiakom poznámky. Majú možnosť spracovať môj výklad, pošlú mi ho mailom, skorigujem ho, doplním a posielam ostatným. Pokúšam sa viesť študentov k analyzovaniu prameňov a učeniu sa z nich.“ (or)
