BRATISLAVA - Smeru, ktorý vo voľbách získal 29 percent hlasov, sa podarilo do svojich rúk skoncentrovať nebývalú moc. Vo vláde má všetky podstatné rezorty, pod ktoré patrí množstvo ďalších organizácií a úradov. Bude tak rozhodovať o podstatne väčších sumách štátnych peňazí než jeho koaliční partneri SNS a HZDS.
Smer na čele s Robertom Ficom má už dnes aj výrazný vplyv v regiónoch. Piati z ôsmich županov boli zvolení s podporou Smeru a členovia strany obsadili funkcie 15 primátorov a 188 starostov.
Ľudia nominovaní Smerom zrejme obsadia inštitúcie s obrovskými majetkami a rozpočtami, ako sú železnice, Národná diaľničná spoločnosť, Daňové riaditeľstvo, Sociálna poisťovňa či najväčšia zdravotná poisťovňa a nemocnice.
Smer ovládne aj najvýznamnejšie centrá moci, ako sú ministerstvá obrany, vnútra, Slovenská informačná služba a možno aj Národný bezpečnostný úrad.
Hoci niektoré významné inštitúcie by mali byť nezávislé od moci, Smer bude mať možnosť zasiahnuť do výberu ľudí v nich. Onedlho sa napríklad skončí funkčné obdobie sudcov Ústavného súdu.
Kandidátov na sudcov Ústavného súdu bude voliť parlament, kde má súčasná koalícia pohodlnú väčšinu. Spomedzi nich potom vyberie konkrétnych sudcov prezident Ivan Gašparovič. Ten je blízky Smeru, ktorý ho vo voľbách podporil.
Smer môže mať výrazný vplyv aj na voľbu nového riaditeľa STV. Toho síce volí Rada STV, ale chýba jej 5 členov, ktorých bude o niekoľko mesiacov voliť práve parlament.
Podľa českého sociológa Ivana Gabala môže priveľká koncentrácia moci politickým stranám skôr uškodiť než im prospieť. Ako príklady uviedol vlády Vladimíra Mečiara a Václava Klausa. Podľa neho je v záujme vládnych strán, aby opozícii umožnili účinnú kontrolu.
Najvyšší kontrolný úrad, ktorý kontroluje štátnu správu, však vedie Ján Jasovský, bývalý poslanec HZDS. Bol zvolený bývalým parlamentom. Vo všetkých výboroch na kontrolu bezpečnostných zložiek je opozícia v menšine.
Minister vnútra Robert Kaliňák si myslí, že opozícia má dosť možností na kontrolu vlády. "Má 65 poslancov," povedal.
Podpredseda Smeru Kaliňák pripomenul, že bývalá koalícia v roku 2002 dovolila opozícii, aby mala väčšinu iba v jednom z parlamentných výborov. "Zabezpečovali to dokonca tak, čo my sme nerobili, že poniektorí (koaliční poslanci) boli až v troch alebo štyroch výboroch."
Kaliňák si myslí, že vládna koalícia opozícii poskytla dostatočný priestor na kontrolu a Smer svoj vplyv v štáte získal v demokratickej politickej súťaži.
Vo výbore na kontrolu SIS sú z opozície len 4 poslanci z 12. Vo výbore na kontrolu NBÚ sú z opozície 4 proti 6 koaličným poslancom a predsedá mu poslanec zo SNS. Vo výbore na kontrolu vojenského spravodajstva má väčšinu koalícia 8 ku 5. Vo výbore na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ je to 7 ku 2 v prospech koalície.
Smer má rozhodujúcu moc aj v samotnej koalícii. Má 11 zo 16 vládnych kresiel a bude mať aj svojich "kontrolných" štátnych tajomníkov na ministerstvách, ktoré patria koaličným SNS a HZDS.
Strany Vladimíra Mečiara a Jána Slotu budú mať naopak podľa všetkého vedúcich pracovníkov v úradoch a inštitúciách s oveľa menším vplyvom ako ľudia zo Smeru.
Vládna moc bude môcť v nasledujúcich mesiacoch oveľa ľahšie vymeniť šéfov štátnych úradov a množstvo riadiacich pracovníkov. Môže za to hlavne zmena zákona, ktorú odsúhlasil ešte minulý parlament a zrušil ňou Úrad pre štátnu službu.
