Miloslav Konopka sa stredajším albertvillským výkonom 78,25 m stal slovenskou kladivárskou jednotkou roka - hodil o 21 cm ďalej ako Libor Charfreitag na Európskom pohári v Banskej Bystrici. FOTO - TASR |
BRATISLAVA - "Dúfam, že pocestujeme v trojici," nádeja sa kladivár Miloslav Konopka. V stredu mu odľahlo: v savojskom Albertville vyhral výkonom 78,25 m, ktorým o meter a štvrť prehodil ostrý limit na augustový európsky šampionát vo švédskom Göteborgu. Presne týždeň pred nominačným zasadaním vedenia slovenskej atletiky.
"Štvrtý pokus bol technicky parádny," vytešoval sa po návrate 27-ročný atlét banskobystrickej Dukly. Zväzový limit 77 metrov prehodil už v tretej sérii, ale prešliapol. Tak ďaleko ako vo Francúzsku mu kladivo nezaletelo od predvlaňajšieho olympijského leta.
Jeho brat-dvojička Mikuláš, guliar, mal istú účasť na majstrovstvách Európy už dávnejšie. Otáznik visí len nad ich švagrom, guliarom Milan Haborákom, ktorému sa až v nedeľu skončí dvojročný dištanc za doping. "Verím, že to vyjde aj Milanovi - nebolo by dobré nechať doma trénera," poznamenal Milo.
Banskobystrická Dukla pred touto sezónou určila za trénera Konopkovcov ich švagra Haboráka - s pragmatickým, no eticky spochybniteľným odôvodnením, že dikcia výroku trestu hovorí len o zákaze športovej činnosti.
Miloslav Konopka a Milan Haborák patrili na poslednom európskom šampionáte pred štyrmi rokmi v Mníchove medzi našich najúspešnejších: obaja skončili na 10. mieste (vyššie bol len kladivár Charfreitag - siedmy). Guliar Mikuláš Konopka bol už v tom čase v treste za dopingový nález na halových ME 2002.
Kladivár s osobným rekordom 81,33 m z roku 2004 začal s prípravou na toto leto trochu neskôr a výkony v prvých pretekoch mali ďaleko od limitu. "Posledné dva mesiace som tvrdo makal. Napriek tomu som sa už aj začal strachovať, či limit včas stihnem splniť," priznal Milo. "Mítingov s kladivom v programe je totiž málo. Pred týždňom v českej extralige v Pardubiciach mi však namerali 76,41 m, čím som splnil aspoň limit európskej asociácie, a to ma upokojilo."
Najradšej by hádzal niekde blízo, kde netreba dlho cestovať. Neostalo mu však iné, ako merať cestu do Albertville, známeho skôr vďaka zimným športom, dejisku bielej oympiády 1992. "Z hotelovej izby som mal výhľad na mostíky a preteky prebiehali na štadióne, na ktorom sa konalo otvorenie olympiády. Najviac som sa však potešil výkonu a tomu, že už nebudem musieť naháňať limit," priznal. "Jedny preteky pred odletom na šampionát však ešte budem potrebovať."