la po materskej do nového zamestnania a zistila, že bude kolegyňou manželky svojho dávneho priateľa. Zistila, že je veľmi sympatická a príjemná, obľúbila si ju. O to viac má teraz výčitky svedomia. Ako sa s nimi vysporiadať? Má jej povedať, že udržiavala kedysi s jej manželom vzťah? Ako ste v živote riešili podobné trápenie?

Keď to prezradíte, vám sa uľaví a ona sa bude trápiť. Čo tým získa osoba, ktorej manžel ublížil?

™

Nevidím dôvod, aby sa k niečomu priznávala, pretože je to už minulosť a bola to istá etapa v živote všetkých, ktorá je už len históriou. Ak má človek tendenciu k prílišnému poohliadaniu sa, býva frustrovaný najmä z toho, že minulosť už zmeniť nemôže, môže sa z nej len poučiť. A práve preto by som odporúčal hľadieť skôr pred seba. To, čo nás čaká, ovplyvniť môžeme. (Aj keď fatalisti by so mnou asi nesúhlasili). Každopádne by som priateľský vzťah budoval ďalej a riešil by som to až v situácii, keby sa to kolegyňa až z "neviemakéhozdroja" dozvedela. Rozhodne treba apelovať na to, že svedomie môže zaťažovať, ale kto ho nemá zaťažené svojou minulosťou? Nie sme vyvolení, sme len povolaní robiť naše životy lepšími, aké sú a boli.

©

Chápem, že vás trápi svedomie a máte nutkanie priznať sa. Lenže čo tým vyriešite? Nič, len sa budete trápiť dve. Vám sa určite neuľaví a jej sa môže zrútiť celý svet.

™

Myslím si, že Vanda by nemala prezradiť kamarátke svoj "hriech", pretože predovšetkým by ublížila manželke svojho bývalého bezchrbtového partnera. Okrem toho chodila dlho so ženatým mužom, tak aké city a úprimnosť teraz, keď ju pozná?

©

Je až zarážajúce, aké sú v tomto smere ženy naivné. To, čo nezodpovedný záletný ženatý muž pokladá len za jeden z mnohých aktov pravidelného, nezáväzného a duševne prázdneho sexuálneho aktu, pokladajú ich "spolupáchateľky" často za životnú lásku a mnohokrát na ňu nemôžu zabudnúť, vymýšľajúc si realitu, ktorá vôbec neexistuje. Samozrejme, sú ženy, ktoré si namýšľajú, že sú v každom prípade morálne čisté, preto pri takýchto príležitostiach nechajú muža narozprávať im rôzne nezmysly o tom, prečo ženatý muž musí byť svojej žene neverný (žena mi nerozumie, nikto ma nikdy nemal rád, som nepochopený génius, ty si prvá, ktorá ma naozaj chápe). Nutkanie všetko povedať nie je vôbec motivované svedomím, ale len pohrávanie sa s myšlienkou ublížiť.

™

Vande ide v skutočnosti o to, aby mala navrch a hlavne, aby si za cenu ublíženia nevinnej sokyni konečne po rokoch zdvihla svoje udupané ego. Nebolo by od veci predstaviť si seba na mieste sympatickej kolegyne. Nikdy nemôže vedieť, či sa karta neobráti a nestretne podobne dobroprajnú, výčitkami sa sužujúcu kolegynku.

©

Vanda nevie zabudnúť svojmu niekdajšiemu milencovi podraz a teraz si to má zase vypiť jeho manželka. Manželka má jednoducho na Vandu pech.

™

Vanda by priznaním nič nezískala, zbytočne by manželke svojho bývalého ženatého priateľa ex post privodila zármutok a na pracovisku by asi navodila také vzťahy, že by musela zmeniť zamestnanie. Okrem toho je možné, že manželka pravdepodobne o eskapádach svojho muža vie, či aspoň tuší. Máloktorá žena je taká slepá, ako to naivne predpokladá jej neverný manžel. Takže, ani po definitívnom odhalení pravdy by sa s ním nemusela rozísť a na ich manželstvo by to nemuselo mať viditeľný vplyv.

©

Nie je odsúdeniahodné, pokiaľ sa ľudia do seba zaľúbia. Moralizovanie nemá vtedy žiaden zmysel. Vždy si to tí dvaja najprv šťastne odžijú, a potom odtrpia. Sú to čisté city (a proti nim ešte nevynašli liek). Zodpovední ľudia sú vedení morálnym imperatívom a neškodia, pokiaľ situáciu zvládajú. Iné je to vtedy, keš jeden druhého manipuluje vo vopred zinscenovanej dráme.

™

Vanda bola slobodná, ženáč mal rodinu. Teraz by však mala mlčať a nerobiť hriech v jeho rodine. Je to minulosť. Nech spomina na všetko dobré a pekné, čo s ním zažila. Nech si to nechá v srdci ako tajomstvo. Veď každý z nás má nejaké tie tajomstvá.