Japonci na druhých nežmurkajú. Pravdu povediac, žmurkanie som donedávna videl iba vo filme. Tuším to často robil Alain Delon, ale neviem, či sa nemýlim. K nemu mi to len tak nejako pasuje. Vždy si žmurkanie spájam s dobre vyzerajúcim mužom alebo s dobre vyvinutou ženou. Tak som to videl v tých filmoch - krásne ženy zvádzali chlapov, pričom na nich žmurkali a naopak.
V detstve som si žmurkanie nacvičoval pred zrkadlom. Snažil som sa napodobniť filmové hviezdy. Nešlo mi to. Bol som neprirodzený, dokonca som zistil, že nedokážem žmurknúť jedným okom bez toho, aby som nepohol celou tvárou. Vždy som pri tom otvoril ústa. Aj otca som naviedol, aby si vyskúšal žmurkanie, ale keď chcel žmurknúť ľavým okom, privrelo sa mu pravé. Neviem, či je to iba v tom, že v Japonsku nežmurkáme, ale faktom je, že keď sa aj snažíme, nejde nám to. Skúšal som žmurkať aj na verejnosti, ale vždy sa ma pýtali, či mám niečo v oku.
Prvé žmurknutie adresované mne som zachytil na istej párty. Bol to Európan a uviedol ma do rozpakov. Nevedel som zareagovať, ale hlavne dať slušne najavo, že mne sa páčia viac ženy, než muži. Až neskôr som pochopil, že žmurknutie má v mimoverbálnej komunikácii aj iné významy.
Raz som bol v ktorejsi krajine na trhu a chcel som si kúpiť jedlo, no zdalo sa mi drahé. Predavač si to všimol. Dal mi zľavu, ja som sa poďakoval, on na mňa žmurkol a podal mi nákup. V tom žmurknutí som prečítal tajnú priateľskú dohodu medzi nami dvoma. Po tejto skúsenosti som sa už cítil ako odborník na žmurkanie, no na Slovensku sa moja teória úplne zrútila.
Tunajší ľudia žmurkajú oveľa častejšie. Stretávam sa napríklad so ženou, ktorá je zadaná, rovnako ako ja, ale vždy keď spolu hovoríme, nakoniec na mňa žmurkne. Jej žmurknutie, pravdepodobne, znamená niečo ako úsmev. Raz na mňa žmurkol aj môj svokor. Dobre, keď je to teda takto, budem aj ja žmurkať na kamarátov aj na moju ženu. Videl som, že to tak robia aj iní.
Včera som sedel v kaviarni a kým mala moja žena pracovné rokovanie, ja som si vedľa pri kávičke čítal japonský román. Jedným z rokujúcich bol aj jeden herec. Keď som zodvihol zrak od knihy, pohľady sa nám stretli - a on na mňa žmurkol. Spravil to dokopy trikrát. Priznám sa, stále neviem, ako v takej situácii zareagovať. Je to ešte zložitejšie, ako bozkávanie sa pri zvítaní a rozlúčke, čo tiež bola pre mňa novinka. Jednoducho, potrebujem návod.
Masahiko
