Sprcha po rannom tréningu, ale aj kedykoľvek počas dňa je výborné osvieženie. Pomôže lepšie znášať veľké teplo, ktoré ani pre kone nie je príjemné.
FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Tréneri presúvajú v horúčavách prípravu koní na veľmi skoré ráno, jediným receptom na prípravu kvalitnej dostihovej dráhy je dostatok vody
Dlhotrvajúce teplo, aké u nás panuje v posledných dňoch, je nepríjemné pre každého. Ešte horšie sú na tom športovci, ktorí musia podávať vrcholné výkony. Rovnako ťažko ako človek znášajú vysoké teploty aj dostihové kone a príprava sa tomu musí prispôsobiť. No a s horúčavou sa musia vyrovnávať aj organizátori nedeľného dostihového mítingu, ktorého vrcholom bude 14. slovenské derby.
Sprchovanie a iontové nápoje
Tréning koní v priemere od jedného do troch kilometrov sa posúva do skorých ranných hodín. Niekedy sa dokonca vstáva už o štvrtej, príprava sa končí o desiatej. "Je to najlepšia voľba ako sa vyhnúť teplu a znížiť možnosť dehydratácie na minimum. Aj kone musia dodržiavať pitný režim, denne od 15 do 20 litrov," vysvetľuje tréner Samuel Sokol a prezrádza, že aj kone, tak ako športovci, pijú špeciálne iontové nápoje. Tie dodávajú dôležité látky, ktoré telo stratilo potením. "Lenže im príliš nechutia. Preto občas použijeme fintu a viac im prisolíme jedlo. Vtedy dostanú smäd a prinútime ich viac piť. Lebo kôň sa sám od seba nenapije viac ako potrebuje. Piť však nesmie hneď po tréningu a aj pred dostihom sa kone zväčša napijú a najedia len ráno a potom už nie. Tak ako u človeka, s plným žalúdkom by sa im bežalo zle."
Dobrou pomocou pred teplom sú aj murované namiesto drevených stajní, ktoré sa navyše počas dňa polievajú. "Znížime teplotu o jeden až dva stupne. Štandardom je dôkladná sprcha po tréningu a niekedy neskôr ešte aj ďalšia na osvieženie. No a v zahraničí sú k dispozícii aj klimatizované stajne," dodal Sokol.
Aj preprava koní v teple je zložitá. Zásadu cestovať v noci by porušil iba hazardér, pri vzdialenosti nad 500 km by mal nasledovať oddychový deň. "Napríklad švajčiarske kone dorazili do Bratislavy už včera ráno. Po tisíckilometrovej nočnej štreke z Zürichu," povedal riaditeľ bratislavského Závodiska Marián Šurda, podľa ktorého sú kone väčšinou schopné podávať svoj štandardný kvalitný výkon aj vo veľkých horúčavách. "Sú však aj také, ktoré radšej behajú v nižších teplotách, a preto sa objavujú len na jarných a jesenných dostihoch. Väčšinou je to pre problémy s dýchaním, ktoré im zostali po prekonaní nejakej choroby."
Polievať a polievať!
Mimoriadnu pozornosť si v horúčavách vyžaduje príprava dostihovej dráhy. Aby pri rýchlostiach okolo 50- až 60 kilometov za hodinu netrpeli nohy koní, musí byť dráha dostatočne pružná, pôda vlhká nielen na povrchu, ale aj nižšie.
"Je to veda, ale pre nás už rutina," hovorí Marián Šurda. "Na posudzovanie kvality sa používa penetrometer, prístroj, ktorý nám napovie, či je pružnosť dráhy dostatočná. Používame nielen zabudovaný štvorkilometrový zavlažovací systém, ale polievame aj zvrchu. Až do mítingu to budeme robiť trikrát za deň, každý úsek zhruba hodinu."
Neexistujú pravidlá, ktoré by obmedzovali organizáciu dostihov, beží sa väčšinou za každého počasia. História však pozná dva prípady, keď sa musela odložiť známa Veľká pardubická. V roku 1876 a 1908 urobila teplota okolo 20 stupňov pod nulou z povrchu dráhy kameň a po takom sa bežať nedá. Sú aj prípady, keď kôň skolaboval priamo nad prekážkami alebo tri dni po pretekoch. V dôsledku vyčerpania s tepla a prílišnej dehydratácie. V oboch prípadoch išlo o prekážkové dostihy, ktoré sú dlhšie a vďaka skokom ešte náročnejšie ako rovinové.
