vých bojovníkov, ktorého mnohí označovali za teroristu, masového vraha a krvilačného pomstiteľa.
Prvý raz sa Basajev vojensky preslávil v Abcházsku v roku 1993. Za rok si vďaka ruskej invázii v Čečensku rozvinul taktické a strategické schopnosti. Postupne sa v 90. rokoch stal idolom mladých Čečenov. Predstavoval pre nich symbol boja za slobodu a nezávislé Čečensko.
Keď sa prihlásil k útoku na moskovské divadlo Na Dubrovke v roku 2002 a k prepadnutiu školy v Beslane, kde zahynulo vyše 300 ľudí, odvrátili sa od neho aj niektorí jeho druhovia a stratil sympatie čečenskej verejnosti.
Keď bol Basajev ešte ambiciózny mladík, chcel byť revolucionárom a právnikom. Obdivoval seba a Che Guevaru.
Rusko považol za úhlavného nepriateľa, on sa stal pre Rusko čečenským Usámom bin Ládinom.
"Nikdy sme nepodpísali žiadnu dohodu o pripojení k Rusku, okupujú nás a my sa bránime," vysvetľoval Basajev pohnútky, ktoré ho viedli ku krvavým činom.
V roku 1991 vstúpil do armády Konfederácie národov Kaukazu a o rok jej velil. Rusko-čečenskú vojnu začal ako šéf prezidentskej gardy. Zlom nastal na jar 1995, keď ruská armáda zahnala Čečenov do hôr, pri bombardovaní zabila 11 Basajevových príbuzných vrátane detí.
Basajev sa rozhodol pomstiť. So 130 bojovníkmi obsadil nemocnicu v juhoruskom Buďonnovsku, a dosiahol výmenou za rukojemníkov zastavenie bojov. V Čečensku ho vítal jasajúci dav.
Basajev sa stal hrdinom. V roku 1997, potom čo Rusi Čečensko opustili, skončil v prezidentských voľbách za Aslanom Maschadovom, ktorý ho vymenoval za premiéra. V civile sa nudil. A tak sa v roku 1999 vydal do susedného Dagestanu oslobodzovať moslimov od ruského útlaku. Začala sa ďalšia rusko-čečenská vojna. V roku 2000 pri ústupe z Grozného prišiel o nohu. O niekoľko týždňov už do sveta vysielal nevídané vyhrážky a nehanbil sa prihlásiť ani k smrti beslanských detí. Vraj nechcel. To mu už však veril málokto. (pp)
