Tureckého vzpierača Naima Süleymanöglua vítal po prvom olympijskom zlate v Soule 1988 na letisku v Ankare rovný milión ľudí. Nikomu neprekážalo, že ich hrdina sa nenarodil v Turecku, lež v bulharskom Ptičare.
Dokázal však pre svoju novú krajinu dovtedy nevídanú vec - vybojoval pre ňu prvé vzpieračské olympijské zlato. Nevídaný výkon aj pre nezainteresovaného pozorovateľa. 59,7 kg vážiaci borec v USA vytvoril tri svetové rekordy a v nadhode dostal nad hlavu 190 kg, o 10,9 kg viac než trojnásobok vlastnej telesnej váhy!
Nezostalo pri jedinom zlate, fenomenálny Naum vyhral aj o štyri roky neskôr v Barcelone a tretie zlato pridal v Atlante. A nebyť bojkotu socialistických krajín pred OH 1984 v Los Angeles, bol by mal vreckový Herkules - ako Süleymanöglua doma prezývajú - na konte asi štyri zlaté kovy. Svetový rekord v drese Bulharska vytvoril už v pätnástich, ešte pod menom Šalamanov - dva roky pred začiatkom OH v Los Angeles. Člen tureckej menšiny v Bulharsku vydržal znášať útlak, počas ktorého tamojšia vláda Turkom na ich území odmietla napríklad uznať turečtinu ako úradný jazyk, len do decembra 1986. Po jednom z galaturnajov v austrálskom Melbourne sa Naum k výprave už nepripojil. Špeciálom vtedajšieho tureckého predsedu vlády odletel cez Londýn do Ankary a pod novým menom začal budovať slávu tureckého vzpierania.
V Atlante vyhral napriek tomu, že denne v tom čase fajčil 50 cigariet a kombinoval ich s alkoholom. „Fajčím preto, aby som získal vnútorný pokoj na dovŕšenie svojho cieľa,“ pokojne vysvetľoval pobúreným novinárom. Po OH sa rozhodol skončiť s kariérou. Od leta 1996 trávil viac času v nočných baroch ako v posilňovni, 16 mesiacov pred Sydney sa však rozhodol skúsiť to opäť. Do Austrálie sa prebojoval bez problémov, v kategórii do 62 kg však nezvládol základ v trhu (145 kg) a bolo po nádejách.
Turecko však bez zlata nezostalo. Deň predtým ho pre krajinu vybojoval ešte menší a ešte nižší vzpierač ako Süleymanöglu - Halil Mutlu. So 150 cm v kategórii do 56 kg suverénne najnižší muž trhol 138 kg, v nadhode udržal nad hlavou 167,5 kg a krajina polmesiaca mala druhého zlatého vzpierača histórie. Zhodou okolností rovnako pôvodom z Bulharska. „Nebyť Naima, nikdy by som asi nedosiahol to, čo som dnes dokázal,“ priznal 27-ročný Mutlu (prezývaný Malé dynamo). Práve emigrácia Süleymanöglua totiž podľa britského denníka Telegraph upozornila na podmienky tureckej menšiny v Bulharsku, ktoré bolo nútené otvoriť hranice a vyše 300-tisíc Turkov sa vrátilo do vlasti. Medzi nimi aj malý Mutlu.
Vďaka Süleymanögluovi a Mutluovi dnes celý svet pozná silu tureckého vzpierania. Veď Naim k trom zlatým z OH pridal 22 titulov majstra sveta a 46 svetových rekordov. Mutlu má na konte deväť titulov z vrcholných šampionátov a v posledných dvoch rokoch bol v Turecku vyhlásený za vzpierača roka. „Vážim si to, ale Naim bol a stále je najlepším vzpieračom tureckej histórie. Teším sa však, že som aj ja mohol krajine priniesť toľko radosti.“ Ďalšiu môže pridať už v apríli, keď sú v Trenčíne na programe ME a Mutlu by na nich nemal chýbať.
RASTISLAV HRÍBIK
