Antakya je mesto ako hociktoré iné v Turecku. Rozložené po oboch brehoch rieky Asi, prešperkované mešitami so štíhlymi minaretmi. Malému námestíčku v palmovom obkľúčení dominuje na koni Otec Turkov - Kemal Atatürk. V Antakyi vám na krk dýcha história biblickej sýrskej Antiochie a rieka Asi sa mimovoľne vracia k biblickému názvu Orontes.
Antiochia si počas histórie vyslúžila nespočetné množstvo prívlastkov. Najprv asi - Babylon Blízkeho východu. Mesto založil jeden z vojvodcov Alexandra Veľkého a usadili sa tam macedónski a aténski kolonisti. Neskôr sa stalo jedným z najdôležitejších miest rímskej ríše, duchovnou metropolou helenizmu aj hlavným mestom Sýrie. Zmes príslušníkov rôznych národov, spleť jazykov, celý orientálny kolorit však dopĺňala ako spoločné ohnivko v reťazi znalosť gréckeho jazyka - koiné. Keď sme prechádzali starým mestom na východnom brehu Asi, predstavovali sme si ulice, ktoré vraj boli dláždené platňami z bieleho mramoru a vrúbené špaliermi sôch. Nad všetkým sa vznášalo ťažké svetlo olejových lámp a pochodní. Historici sa rozpisujú o kráse mesta, ale najkrajšia údajne bola obrovská socha Apolóna hrajúceho na harfe. Celá bola vytesaná z bieleho mramoru, plášť mala pozlátený. Pozlátkom sa jagali aj kučery, vavrínový veniec a harfa. Oči mala z ružových hyacintov. Pre pútnikov aj karavány bola majákom v púšti, ktorú videli už zďaleka.
V intelektuálnej Antiochii so školami filozofie, logiky a rétoriky mávali prednášky sofisti, ktorým pri nohách sedávali aj synovia rímskych patricijov. Či kultová Antiochia so slávnosťami Adóniami na počesť mladého bôžika Adonisa. Ale aj nerestná Antiochia s neviestkami…
A do tejto atmosféry utekali z Jeruzalema po Ježišovej smrti prenasledovaní kresťania. Kresťanstvo tu našlo živnú pôdu najmä v plebejských vrstvách, a keď sa už počet veriacich stal nezvládnuteľný, pozval si Barnabáš vtedy už známeho apoštola Pavla. Napriek všetkému sa ale aj kacírska Antiochia, čo pramenilo z množstva kultúr, relatívneho voľnomyšlienkárstva a slobody Antiochijčanov, stala druhou metropolou kresťanstva. A v skalnom kostole sv. Petra, ktorý je najstarším kresťanským na svete mimo územia Palestíny, dostali kresťania svoje meno…
Dnes má toto mesto z pôvodného pol milióna obyvateľov len asi dvestotisíc. Na turistov tu nie sú veľmi zvyknutí, hoci v centre mesta je Hatayské múzeum antickej mozaiky, jedinečné vo svete.
Antakya má však aj dnes výsadné postavenie. Nájdete ju na mapách dvoch štátov - sýrskej, aj tureckej. Toto mesto bolo po prvej svetovej vojne pričlenené Sýrii ako časť francúzskeho územia, Atatürkovi sa podarilo pred vypuknutím vojny druhej získať celú oblasť Hatay. Napätie je cítiť vo vzduchu aj dnes, Sýria totiž vytrvalo požaduje zvrchovanosť nad oblasťou.
JANA ČEVELOVÁ
