Smer vo volebnom programe sľubuje, že kupovaniu poslancov a politickej korupcii zabráni zmenou volebného systému tak, aby časť poslancov bola odvolateľná voličmi v jednomandátových obvodoch. SNS dokonca navrhovala "stratu mandátu", ak poslanec zmení svoj postoj.
Nedôvera v stabilitu strán bola aj jednou z príčin, prečo Smer nešiel do koalície s KDH. Tak to vysvetľoval podpredseda Smeru Dušan Čaplovič v rozhovore pre ľavicový týždenník Slovo. Tesná väčšina v predsedníctve KDH za vládu so Smerom "sľubovala nestabilitu postoja KDH ohľadom ich pôsobenia v spoločnej vláde", tvrdil Čaplovič.
KDH si vyskúša odolnosť
Názorové rozdiely v strane však nemusia viesť k odchodu poslancov, hoci na Slovensku je to častý jav. Práve KDH bude už dnes diskutovať o vývoji v hnutí, kde sa vytvorili dve skupiny s odlišným postojom voči Smeru. Predstavitelia KDH tvrdia, že rozkol nehrozí.
Častým riešením v európskych demokratických stranách býva vznik názorovej platformy. Na Slovensku sa to však považuje za zárodok štiepenia strany, povedal Pavol Minárik z KDH. Platformy bývajú podľa neho obvykle "súčasťou veľkých strán".
Na Slovensku sa doteraz žiadna neujala. Pokus o platformu sa rýchlo skončil v SDKÚ, keď ju založil poslanec Ivan Šimko po tom, čo odmietol stranícku poslušnosť. Onedlho stranu opustil.
Šimko si dnes myslí, že ak centrála strany rozhoduje o politickej existencii jej členov, nemôže vzniknúť v strane reálna alternatíva. Jeho skúsenosť s KDH i SDKÚ je taká, že poslanci síce mohli mať vlastný názor aj inak hlasovať, ale potom mohli mať problém "dostať sa na kandidátku".
Šéf klubu Smeru Miroslav Číž povedal, že sa rozhodli dať poslancom široký priestor a čas na diskusiu, ale súčasne platí, že "každý bude rešpektovať väčšinové rozhodnutie".
V HZDS poslancov sledujú
Správanie poslancov sa mení zhruba pol roka pred voľbami, keď sa blíži čas zostavovania kandidátok. Prispôsobujú sa v názoroch predsedom strán, ktorí majú hlavné slovo pri rozhodovaní o zvoliteľných miestach.
Bývalá poslankyňa HZDS Oľga Keltošová hovorí, že v HZDS poslancov celé štyri roky boduje predseda poslaneckého klubu podľa ich hlasovania a výrokov v rozprave. "Akékoľvek vybočenie sa považuje za čierny bod a ku koncu volebného obdobia sa to spočíta," hovorí Keltošová.
Podľa nej sa poslanci často boja povedať svoj názor aj pre previazanosť strán s podnikateľskými skupinami. Tie žiadajú návratnosť svojich investícií a "vtedy strana býva konformná so záujmovými skupinami", hovorí Keltošová.
Neslobodní sú podľa Keltošovej najmä starší poslanci, na ktorých miesta sa tlačia mladší, takže tí starší sú o to lojálnejší k predsedovi.
Hanzelovi nadávali vlastní
Poslanec Smeru Bohumil Hanzel je príkladom straníckej neposlušnosti, keď často hlasoval v rozpore s názorom strany. "Keď som hlasoval inak, viacerí mi vynadali," hovorí. Hanzel si nemyslí, že poslanci sú neslobodní, ale ak prejavia názor, musia si "byť vedomí, že ich škrtnú z kandidátky na budúce volebné obdobie".
Politológ Miroslav Kusý si myslí, že rešpektovanie vôle poslanca je otázka vyspelosti politickej kultúry. Podľa neho u nás prežíva komunistické myslenie, že strana má byť organizovaná takmer vojensky. "Pravdupovediac, ani na západe nie je možné, aby bol poslanec ako neriadená strela. Sú tam kluby, sekcie, kde sa vôľa poslanca spracováva," hovorí.
V Česku je viac slobody
V Česku sú poslanci zrejme slobodnejší ako u nás. Politológ Jiří Pehe hovorí, že vnútorne najpluralitnejšia strana je ČSSD, napriek pevnej ruke Jiřího Paroubka. Sú v nej rôzne názorové platformy, ale podľa Peheho aj "v KDÚ-ČSL vedie pravicové krídlo súčasný predseda Miroslav Kalousek, druhé, ľavicovejšie krídlo, Cyril Svoboda".
Rozdielne názory spravidla nevedú k odchodu poslancov. "Pokiaľ to nejde do extrému, názorové rozdiely strany tolerujú," hovorí Pehe. Netoleruje sa však hlasovanie vládneho poslanca za pád vlády.
Ale aj v Česku sa šéfovia strán istia tradičnými trikmi. Pri minulotýždňovom tajnom hlasovaní o predsedníčke parlamentu museli všetci poslanci ČSSD odovzdať zvyšné hlasovacie lístky Paroubkovi. Ten si skontroloval, či nehodili nepravý. igor stupňan,
Politici s iným názorom zo strán väčšinou odchádzali
HZDS
Zažilo niekoľko vĺn odchodov. Začali sa v roku 1993, o rok neskôr už to vyústilo do pádu vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara. Pred voľbami v roku 2002 sa do nemilosti dostali Oľga Keltošová a Ivan Gašparovič, ktorý si preto založil vlastnú stranu HZD. V poslednom volebnom období z HZDS odišla skupina poslancov okolo Vojtecha Tkáča. Mečiarovi vyčítali jeho autoritatívnosť, niektorí potom hlasovaním umožnili politické prežitie druhej Dzurindovej vlády.
SDĽ
Vyčerpala sa odchodmi vplyvných členov. V roku 1999 z nej odišiel práve Robert Fico, keď tvrdil, že SDĽ sa v prvej Dzurindovej vláde nevie zastať svojich ľudí. Fico založil Smer. Neskôr odišiel z SDĽ aj jej prvý predseda Peter Weiss, exministerka financií Brigita Schmögnerová, bývalý minister školstva Milan Ftáčnik.
KDH
Začiatkom 90. rokov odišla veľká skupina politikov okolo Jána Klepáča pre odlišnosť názorov na usporiadanie vzťahov Česka a Slovenska. Ďalšiu vlnu zažilo KDH počas prvej Dzurindovej vlády, keď časť politikov na čele s Mikulášom Dzurindom a Ivanom Šimkom založila SDKÚ.
SDKÚ
Skupina okolo Ivana Šimka založila názorovú platformu, keď Šimko odmietol splniť stranícke uznesenie, aby vo vláde hlasoval za odvolanie šéfa NBÚ. Platforma však v strane dlho nevydržala a jej členovia z SDKÚ vystúpili, hoci predseda strany Dzurinda sa "tešil" na konštruktívnu kritiku. Platformisti založili SF, ale po zvolení Zuzany Martinákovej za predsedníčku Šimko odišiel a založil si stranu. (sp)
