Presne pred rokom štyria britskí teroristi obrátili život v Londýne naruby. Stačili štyri nálože, ktoré vybuchli v centre mesta. Podľa vládnej správy ich výroba stála asi osemtisíc libier. Zostrojiť ich si nevyžaduje mimoriadne vedomosti.
Až do výbuchov sa Londýn radoval, že získal olympiádu. Médiá sa upriamili na summit krajín G8 v Škótsku, kde mali krátko po gigantickom koncerte proti chudobe svetoví lídri oznámiť, ako najbohatšie krajiny na svete pomôžu Afrike a najbiednejším.
V rozmedzí 50 sekúnd vybuchli o 8.50 v metre tri bomby. Štvrtý výbuch nastal o 9.47 v autobuse na Tavistock Square. Zomrelo 56 ľudí vrátane štyroch atentátnikov, zranených bolo okolo 700 ľudí. Olympiáda i pomoc Afrike ostali v tej chvíli nezaujímavé. Londýn krvácal. Hoci útok na amerického spojenca vo vojne s terorizmom bezpečnostné agentúry predpovedali, bol to šok. Ten sa posilnil o dva týždne, keď sa v metre pokúsila udrieť ďalšia štvorčlenná skupina islamských radikálov. Na atmosféru nedôvery doplatil Brazílčan, ktorého tajná služba omylom považovala za teroristu a deň po neúspešných útokoch ho v metre zastrelili.
Traja skutoční atentátnici boli britskí moslimovia pakistanského pôvodu. Žili v západnom York?shire viacmenej obyčajné životy. Rovnako ako štvrtý terorista, Brit jamajského pôvodu. Ich vodca vo videu zverejnenom po útokoch Britom odkázal, že on a jeho druhovia sú "vojakmi vo vojne".
Vyšetrovanie nedokázalo ich kontakty na al-Káidu. I?šlo o miestnu teroristickú skupinu, ktorej dvaja členovia strávili niekoľko mesiacov v pakistanských náboženských školách. Ukázalo to pá?tranie aj parlamentné a vládne vyšetrovanie. Útokom sa podľa nich zabrániť nedalo.
Dnešný deň je mimoriadny pre tých, čo útok prežili, pre príbuzných a priateľov tých, čo neprežili, pre záchranárov. A pre všetkých Britov. Ich predseda vlády Tony Blair aj kráľovná Alžbeta sa presne pred rokom prihovorili k občanom a v pohnutej chvíli pripomenuli, že tvárou v tvár teroru je najdôležitejšie nepoddať sa a správať sa slobodne. Tak, ako to robili počas 2. svetovej vojny, keď ich bombardovali Nemci.
Briti túto radu snáď ani nepo?trebovali. Mesto zažilo mimoriadnu vlnu solidarity, ktorá prežíva dodnes v podobe spolkov a charitatívnych organizácií na pomoc obetiam útoku. Britská metropola zostala multikulturálna, pohon na mešity a moslimov sa nekonal hoci vzťahy ideálne zďaleka nie sú.
"Londýn bol vždy mestom, ktoré sa opieralo o prisťahovalcov, ktorí mu pomáhali udržiavať hospodársky, kultúrny a demografický elán. Jeho obyvateľstvo neustále dopĺňajú votrelci, ktorí majú v rukách meč alebo kufre," píše historik Stephen Inwood, autor knihy o histórii Londýna.
To platí aj dnes 7. júla 2006. Londýn je ohrozený, ale slobodný obor.
Spomienkové akcie
8.50 - Ministerka kultúry Tessa Jowellová a starosta Londýna Ken Livingstone položia kvety na stanici King's cross.
9.47 - Ceromoniál zopakujú na námestí Tavistock, kde vybuchol poschodový autobus.
11.30 - 12.00 - Odhalia pamätné tabule na miestach, kde došlo k explóziám. Súkromná spomienka pre rodiny a priateľov obetí.
12.00 - Dve minúty ticha v celej Veľkej Británii.
14.00 - 15.00 - Cestujúci, ktorí útoky prežili, sa zhromaždia na súkromnej akcii na miestach výbuchov.
18.00 - Celonárodné spomienkové podujatie v Regent's parku. Čítanie mien všetkých 52 obetí.
