V roku 2001 bola priemerná hrubá mzda pedagogických zamestnancov 11 098 korún. Podľa novej platovky bude môcť učiteľ (s 15 rokmi praxe) na základnej a strednej škole zarobiť od 10 408 do 13 500 korún. Na postup z jednej platovej triedy do druhej (zvýšenie platu asi o 1000 korún) sa vyžaduje kvalifikačná skúška. Potom už finančné ohodnotenie učiteľa záleží od možností rezortu a snahy riaditeľa školy vytvoriť pedagogický tím na vysokej odbornej aj osobnostnej úrovni.

Niektorí učitelia si vzdelávanie platia z vlastného vrecka

Kvalifikačnú skúšku môžu učitelia absolvovať v metodických centrách. „Je to jednorazovka - učiteľ iba odovzdá prácu na tému, ktorú si vyberie z deviatich okruhov a príde na skúšku,“ vysvetľuje zástupca riaditeľa Metodického centra v Banskej Bystrici Miloš Novák. Komu takýto spôsob práce nevyhovuje, môže ako náhradu absolvovať dvojročné špecializačné inovačné štúdium, ktoré sa končí obhajobou záverečnej práce.

„Nie je veľa učiteľov, ktorí majú o takúto formu vzdelávania záujem,“ hovorí Miloš Novák. „Veď ani na plate sa im to zvlášť neodrazí. Ale sú aj takí, ktorých nepustí na školenia riaditeľ a vzdelávajú sa v rámci svojej dovolenky a cestovné a ubytovanie si platia z vlastného vrecka.“

Kvalita alebo kvalifikácia?

Ani fakt, že školenia sú odporúčané ministerstvom a považujú sa za zvyšovanie kvalifikácie, niekedy nezaváži. Veď tí, čo sa snažia, sú na tom s platom rovnako, ako tí, ktorí nerobia nič.

„Ak aj riaditeľ podpíše učiteľovu prihlášku na seminár, neskôr môže argumentovať, že vyššiu prioritu má zabepečenie vyučovacieho procesu na škole,“ hovorí Novák. „Za tento pojem sa môže schovať hocičo. Ak je riaditeľ skutočne ústrednou postavou školy a záleží mu na tom, aby mal kvalitných ľudí, stará sa o ich ďalšie vzdelávanie a povzbudzuje ich. Ale mnohým stačí iba kvalifikácia - diplom z vysokej školy.“

Riaditeľ, ktorý chce podporiť svojich učiteľov, má určité možnosti. Môže morálne, v lepšom prípade i finančne, odmeniť aktívnych a umožniť im, aby sa zapojili do rozhodovacieho procesu na škole.

Nie všetci majú kvalifikáciu

Štátna školská inšpekcia sleduje odbornosť vyučovania a to, či má učiteľ kvalifikáciu na vyučovanie príslušného predmetu. Ale nezisťuje, či učitelia prešli kvalifikačnými skúškami. „Napríklad malé školy na dedinách majú málo učiteľov, preto niektorí musia učiť aj predmety, na ktoré nemajú kvalifikáciu,“ vysvetľuje námestníčka hlavného školského inšpektora Mária Uhereková. „Niekde je príčina objektívna, lebo škola má málo žiakov a riaditeľ nemôže zamestnať viac učiteľov. V takýchto prípadoch sledujeme, či sú učitelia vhodne usmerňovaní prostredníctvom predmetových komisií. Kariérny rast učiteľov sledujeme len ako súčasť kvality riadenia školy.“

Rodičia sa tiež musia zobudiť

Dôležitým článkom v reťazi je aj rodič. Veď peniaze na školstvo idú aj z jeho daní. „Ak sa nezaujíma o kvalitu vzdelávania svojich detí, niet dôvodu, aby sa učiteľ menil,“ tvrdí M. Novák.

„U nás nie je zvykom, aby sa rodičia zaoberali profesionalitou učiteľa,“ hovorí matka dvoch školákov Jana Nemčová. „Väčšinou sa boja niečo povedať, aby si učiteľ nezasadol na dieťa, alebo chcú mať iba pokoj a kým dieťa nenosí domov zlé známky, nemajú dôvod kritizovať spôsob výučby. Keby chceli rodičia dosiahnuť, aby riaditeľ pritlačil na učiteľa, ktorý profesionálne ustrnul, museli by sa vedieť dohodnúť. A to je u nás takmer nemožné.“ MONA GÁLIKOVÁ