Ak zamestnávateľ zruší alebo presunie pracovníkovi dovolenku, tak je povinný vzniknutú škodu nahradiť. Tá môže vzniknúť napríklad vtedy, ak si už zamestnanec kúpil na pôvodný termín dovolenky zájazd v cestovnej kancelárii. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ

Hoci Zákonník práce zaručuje zamestnancovi nárok na dovolenku, jeho zamestnávateľ mu ju vo zvolenom termíne nemusí odsúhlasiť. Čerpanie dovolenky totiž určuje zamestnávateľ s ohľadom na svoje a zamestnancove potreby. Termín dovolenky mu však musí oznámiť dva týždne vopred. Lehotu možno skrátiť, no len vo výnimočných prípadoch a po dohode s pracovníkom.

Zamestnávateľ nemusí povoliť dovolenku, napríklad ak by to ohrozilo chod firmy alebo výrobu v závode. To sa môže stať napríklad vtedy, ak už budú v danom termíne na dovolenke iní zamestnanci. V tomto ohľade zväčša platí pravidlo, že kto skôr príde, ten skôr berie.

Závodná dovolenka je vítaná

Podnik alebo firma môže vyhlásiť na dva týždne aj tzv. celozávodnú dovolenku. Predtým by sa mala dohodnúť so zamestnancami alebo ich zástupcami. "Celozávodnú dovolenku zamestnanci prijímajú pozitívne. Je to aj preto, že trvá dva týždne za sebou," povedala hovorkyňa popradskej Tatravagónky Mariana Králiková. Firma mávala v minulých rokoch celozávodnú dovolenku na prelome júla a augusta.

Výhodou celozávodnej dovolenky je aj to, že býva približne v rovnakom čase a jej termín sa často stanoví v kolektívnej zmluve. Pracovníci si tak môžu dovolenku plánovať dopredu s dostatočným predstihom.

Záujemcovia o prácu sú navyše o celozávodných dovolenkách informovaní pri vstupných pohovoroch. Môžu sa teda vopred rozhodnúť, či im tento typ dovolenky bude vyhovovať, povedal tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.

Celozávodné dovolenky bývajú bežne vo firmách, ktoré podnikajú v oblastiach so sezónnymi vplyvmi, ako napríklad stavebníctvo. "Človek, ktorý sa zaujíma o prácu v tejto oblasti, vie, že v lete bude mať viac práce a začiatkom roka bude dva týždne dovolenkovať," povedal Hošták. Celozávodnú dovolenku majú aj niektoré strojárske podniky ako napríklad Volkswagen či Tatravagónka.

Treba sa prispôsobiť väčšine

Hromadné čerpanie dovolenky nesmie presiahnuť dva týždne, čo podniky zväčša v plnej miere využívajú. Výnimkou sú len divadlá a iné hudobné súbory, ktoré môžu vyčerpať celú dovolenku naraz. Umelecké súbory z povolania môžu čerpať naraz najviac štyri týždne dovolenky.

Pri celozávodnej dovolenke má zamestnávateľ pri určovaní jej termínu mierne navrch. Ak sa dohodne s odbormi na termíne, zamestnanec-jednotlivec sa musí prispôsobiť väčšine.

Zamestnávateľ môže pracovníkovi termín dovolenky zmeniť. Zamestnancovi, ktorý si kúpil dovolenku v cestovnej kancelárii podľa pôvodného termínu, ale musí zaplatiť vzniknutú škodu. Môžu ňou byť napríklad poplatky za zrušenie zájazdu.

Zamestnávateľ môže pracovníka z dovolenky aj stiahnuť. Zákonník práce túto možnosť pripúšťa, ale jej podmienky bližšie neurčuje. Hovorí len, že zamestnávateľ musí nahradiť zamestnancovi náklady, ktoré mu tým vznikli. Teda napríklad dodatočné náklady spojené s dopravou z dovolenky či zrušenie ubytovania v hoteli. "Nestáva sa to často a keď aj, ide zväčša o manažérov," povedal Hošták. Je to najmä vtedy, keď sa v podniku vyskytne závažnejší problém.

Čo sa píše v zákone o dovolenkách

* zamestnanec má nárok na štyri týždne dovolenky v priebehu kalendárneho roka,

* zamestnanec získava u zamestnávateľa nárok na dovolenku po odpracovaní 60 dní,

* zamestnanec, ktorý pracoval 15 rokov po dovŕšení 18. roku života, má nárok na päť týždňov,

* učitelia, vychovávatelia a ich riaditelia majú nárok najmenej na osem týždňov,

* ak zamestnanec nepracoval v danom roku u zamestnávateľa viac ako 60 dní, a teda mu nevznikol nárok na dovolenku, patrí mu za každých 22 odpracovaných dní jedna dvanástina celoročnej dovolenky,

* čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po dohode so zamestnancom. Zohľadňujú sa úlohy zamestnávateľa a oprávnené záujmy zamestnanca,

* celozávodnú dovolenku musí zamestnávateľ oznámiť 14 dní pred jej začiatkom. Nesmie byť dlhšia ako dva týždne.

* ak zamestnávateľ určil pracovníkovi náhradné voľno tak, že by pripadlo na čas dovolenky, musí mu určiť náhradné voľno na iný deň.

* zamestnávateľ môže určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky, aj keď na ňu ešte nemá nárok, ale možno predpokladať, že zamestnanec podmienky na dovolenku splní.

Kedy sa nedovolenkuje

* keď zamestnanec vykonáva základnú, náhradnú, zdokonaľovaciu alebo civilnú službu,

* keď je zamestnanec práceneschopný,

* keď je zamestnanec na materskej alebo rodičovskej dovolenke,

* sviatok sa do dovolenky nezapočítava.

Zdroj: Zákonník práce