Squadra azzurra vyliezla z obranných zákopov

Po najhodnotnejšom zápase majstrovstiev sveta museli nemeckí fanúšikovia dosť zásadne poopraviť jeden zo svojich bojových pokrikov. Strelku kompasu zo severu na juh im v utorok v noci zvrtli Taliani. Doterajšie 'Wir fahren nach Berlín' (Cestujeme do Berlína = dejiska finále) strieda Stuttgart. Miesto, kde sa Klinsmannova reprezentácia pokúsi v sobotu vybojovať aspoň bronz.

Z Dortmundu má právo rezervovať si letenky do nemeckej metropoly squadra azzurra. Podľa priebehu prvého semifinále celkom zaslúžene. Taliani zvládli náročný psychologický duel. Dobre si preštudovali prehnaný švédsky osemfinálový rešpekt proti usporiadateľskému tímu i argentínsku nedôslednosť v závere štvrťfinále.

Darmo si tifosi i televízni komentátori kládli otázku, čo ešte robí nevládny Francesco Totti na ihrisku počas vyčerpávajúceho predĺženia. So skrutkami v operovanej nohe a trojmesačným výpadkom v príprave pred šampionátom by ho stiahol z obehu hádam každý tréner.

Iba Marcello Lippi nie. Šťastný ťah. Práve Totti bol na začiatku akcie, ktorá viedla k prvému gólu v Lehmannovej sieti. Následne Pirlovo priestorové videnie a Grossova chladnokrvná technická koncovka schladili rozžeravené futbalové Nemecko.

Dvoma last minute gólmi sa Taliansko vyhlo záverečnému rozstrelu, na ktorý má mimoriadne zlé spomienky. V histórii šampionátov sa trikrát dostalo do tejto situácie a zakaždým vypadlo.

Apeninský polostrov zalial studený pot prvý raz na domácom mundiale '90. Symbolicky, v Maradonovom Neapole sa vtedy skončili nádeje usporiadateľa v semifinále s Argentínou. O štyri roky v USA obleteli celý svet krokodílie slzy kapitána Franca Baresiho po neúspešnej jedenástkovej dráme vo finále proti Brazílii. Rozstrelové prekliatie vyvrcholilo v deväťdesiatom ôsmom, keď na kopy z bieleho bodu preplávali cez štvrťfinále domáci Francúzi.

Teraz má Taliansko na majstrovstvách najofenzívnejšie mužstvo za posledných dvadsať rokov. Povestné catenaccio zapadá prachom. Nie však tak, že by mal čerstvý finalista slabé miesta práve v obrane. Tá je stále alfa a omega Lippiho tímu. Veď brankára Buffona neprekonal v Nemecku ešte ani jediný súperov hráč!

Taliansky posun tkvie v inom. V pochopení a presadzovaní teoretického klišé, že najlepšia obrana býva útok. Squadra je oproti minulosti mimoriadne ofenzívne aktívna. Nebezpečná i produktívna zároveň. Šesť zápasov - jedenásť gólov. To bolo predtým číslo z oblasti sci-fi.

Taliani a najmä tréner Lippi prišli na to, že iba s bránením nevystačia a futbalový svet sa im z roka na rok čoraz viac vzďaľuje. Aj posledný titul má už dosť bradatý dátum - rok 1982. Ak by sa proti Nemcom strategicky 'zakopali' okolo vlastnej šestnástky, čo mohli, asi by mali do Stuttgartu bližšie ako do Berlína.

Desať dôvodov, prečo Taliani vyhrali