Odchádzajúci premiér Mikuláš Dzurinda (vľavo) necháva nastupujúcému premiérovi Robertovi Ficovi (vpravo) ekonomiku s dlhom, ktorý patrí medzi najnižšie v Európskej únii. FOTO - SITA
BRATISLAVA - Odchádzajúci premiér Mikuláš Dzurinda odovzdáva budúcemu predsedovi vlády Robertovi Ficovi ekonomiku s verejným dlhom približne 524 miliárd korún, čo je zhruba 35 percent hrubého domáceho produktu. V prepočte na obyvateľa Slovenska je to takmer 95-tisíc korún. Dlh Slovenska je výrazne pod priemerom Európskej únie, ktorý je viac ako 60 percent.
Keď Dzurinda v roku 1998 prvýkrát zasadol do premiérskeho kresla, verejný dlh bol 272 miliárd korún, no v pomere k HDP vtedy dosahoval rovnako ako dnes 35 percent. Znamená to, že schopnosť ekonomiky vytvárať peniaze na splácanie dlhu je dnes podobná ako v roku 1998.
Dobré dedičstvo
"Štartovacia pozícia budúceho premiéra je veľmi dobrá, zdedil ekonomiku, ktorá je primerane zadlžená a má dobré východiskové predpoklady, aby v nasledujúcom štvorročnom období prosperovala," povedal ekonóm SAV Pavol Kárász. Slovensko patrí medzi najmenej zadlžené štáty v únii, menší dlh majú iba pobaltské štáty, Írsko, Luxembursko, Slovinsko a Česko. Fico bude podľa Kárásza "pod zvýšeným tlakom, aby túto dobrú situáciu v dlhu nehoršil".
Hlavný analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian hovorí, že dlh mohol byť ešte väčší, keby sa vláde nepodarilo ozdraviť banky a zastaviť zadlžovanie zdravotníctva. "V čase, keď štát vlastnil banky, financoval cez ne projekty, ktoré boli neperspektívne, čo sa odrazilo na zhoršenej kvalite bánk a zvyšovalo skrytý dlh aj štátu," povedal.
Zlé úvery štátnych bánk dosiahli koncom 90. rokov viac ako 100 miliárd korún, ktoré po ich privatizácii prešli priamo do štátneho dlhu. Skrytý dlh bol aj v zdravotníctve, ktoré každý rok zadlžovalo štátny rozpočet zhruba desiatimi miliardami korún. Vlani sa to podarilo zastaviť.
Populačné bremeno
"Výška dlhu je na udržateľnej úrovni. Otázne je, ako sa nová vláda vyrovná s tvorbou nového dlhu, ktorý bude súvisieť s dôchodkovou reformou," povedal Kotian. Po zavedení povinného sporenia na penziu totiž Sociálna poisťovňa (SP) prichádza ročne o viac ako desať miliárd korún z peňazí, ktoré používa na vyplácanie dôchodkov.
Pre SP to dnes znamená stratu, v budúcnosti však budú brať ľudia penzie aj z dôchodkových spoločností, čo zníži záväzky poisťovne voči penzistom. Vláda má na svoje finančné výpadky odložených zhruba 100 miliárd z privatizácie SPP a Slovenských elektrární.
V budúcnosti bude treba podľa Kotiana "znižovať deficit verejných financií, aby sa vytvorili podmienky na financovanie dlhu súvisiaceho s populačným problémom", ktorému bude SR čeliť v nasledujúcich desaťročiach.
Zadĺženosť členov EU (v % na HDP)
Estónsko 4,8
Luxembursko 6,2
Lotyšsko 11,9
Litva 18,7
Írsko 27,6
Slovinsko 29,1
Česko 30,5
Slovensko 34,5
Dánsko 35,8
Fínsko 41,1
Poľsko 42,5
Veľká Británia 42,8
Španielsko 43,2
Švédsko 50,3
Holandsko 52,9
Maďarsko 58,4
Rakúsko 62,9
Portugalsko 63,9
Francúzsko 66,8
Nemecko 67,7
Cyprus 70,3
Malta 74,7
Belgicko 93,3
Taliansko 106,4
Grécko 107,5
Zdroj: Eurostat
Čo je verejný dlh
Celkový dlh verejnej správy, teda štátu, samospráv, štátnych fondov a inštitúcií. Je rozhodujúcim ukazovateľom vývoja verejného sektora aj z pohľadu maastrichtských kritérií na prijatie eura. Ak chce členská krajina únie prijať euro, nesmie mať dlh vyšší ako 60 percent HDP.
Dlh krajina väčšinou spláca novým dlhom, čo je bežné aj vo vyspelých trhových ekonomikách. Výnimkou bol rok 2002, keď slovenská vláda použila časť výnosov z predaja SPP na úhradu schodku štátneho rozpočtu (36,3 miliardy korún) a istiny štátneho dlhu (20 miliárd korún). Ku koncu marca 2006 dosahoval verejný dlh 524,5 miliardy korún. Jeho rozhodujúcim zdrojom sú rozpočtové deficity, ktoré vznikajú, pretože štát neustále míňa viac peňazí, ako získa z daní a iných zdrojov. Do dlhu patria aj úvery štátu prevažne v zahraničných finančných inštitúciách. Od roku 1998 už financovanie dlhu nie je súčasťou štátneho rozpočtu.
Vnútorná zadlženosť
Tvoria ju záväzky z emisií zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok. Najväčšími investormi do štátnych dlhopisov sú domáce komerčné banky. Ich záujem o štátne cenné papiere závisí od situácie na medzibankovom trhu a od výšky úrokovej miery, ktorú za dlhopisy ponúkne ministerstvo financií. Do vnútorného dlhu patria napríklad aj záväzky, ktoré v roku 2004 prevzala vláda za železnice alebo zdravotnícke zariadenia.
Zahraničná zadlženosť
Približne tretina verejného dlhu sú pôžičky od zahraničných inštitúcií. Donedávna malo Slovensko záväzky napríklad k ČSOB alebo k bývalej Investičnej a Poštovej banka Praha za úver na financovanie výstavby Ťažobno-úpravárenského kombinátu v Dolinskej na Ukrajine. Vláda už dlh splatila, štát však stále dlží Banque Nationale de Paris či Svetovej banke. Prvá poskytla Slovensku úver na výstavbu rádiokomunikačnej siete štátnej správy a druhá na reštrukturalizáciu bankového sektora. Medzi tých, ktorým Slovensko musí splácať dlhy, patrí celý rad ďalších zahraničných inštitúcií, ktoré poskytli bývalej federácii úverové zdroje na podporu platobnej bilancie, na štrukturálne zmeny a na ekonomické oživenie. (ľja)
