Kedysi Američania nakrútili film, ktorý sa volal Stalo sa zajtra. Bola to taká rozprávka pre dospelých, chvíľami komédia, chvíľami dráma o tom, že ste si za určitých okolností mohli ráno kúpiť noviny, ktoré vyšli až nasledujúci deň, a tak niekomu bolo pekne úzko, keď sa dozvedel, že v tých novinách bude na titulnej strane správa o tom, ako ho zamordovali gangstri. Teraz by sa mi také noviny aspoň trochu hodili. Naše médiá vaše voľby veľmi sledovali, vrátane vystúpení niektorých šéfov strán, a ich vzájomných slovných súbojov. My sme pri tom mali len tú výhodu, že už sme boli vycvičení od našich politikov, predovšetkým od pána Paroubka. Takže aj výsledky aj reakcie na ne sme mali súčasne s vami. Vy zas máte jednu veľkú výhodu, že oproti nám, kde jedni vydierajú a druhí na to odmietajú pristúpiť, no obaja vedia, že nejako sa dohodnúť musia, u vás je víťaz naozaj výrazne pred ostatnými, a teraz je len na ňom, či sa bude správať ako demokrat alebo ako človek, ktorý chce predovšetkým moc, a to ostatné je mu dosť jedno. Takže vidíte, že aj keby sa mi zo všetkého najviac chcelo kecať do politiky, je mi to nanič - vždy budem mať oneskorenie. S krížom po funuse. Takže radšej skúsim niečo iné. Napríklad, že vo chvíli, keď toto budete čítať, v Trenčianskych Tepliciach skončí filmový festival, na ktorý ma jeho prezident Milan Lasica pozval ako porotcu, a jeho víťazi už budú slávnostne ohlásení. Musím sa priznať, že som tam naposledy bol vo funkcii nosiča cimbálu Štátneho súboru piesní a tancov (družobného súboru vášho SĽUKU), teda niekedy pred dvadsiatimi piatimi rokmi (teraz by som cimbal asi neuniesol), ale už vtedy sa mi tam veľmi páčilo. A teraz zo všetkých strán počujem, že Trenčianske Teplice sú priamo diadémom na hrdle vašej krajiny. Ešte šťastie, že v stĺpčekoch TV oka nie sú fotografie ich autorov, ako to teraz býva tu u nás - možno sa niečo v niektorom z mojich stĺpčekov niekomu nepáčilo a možno by si to chcel so mnou na mieste vybaviť. Ale iný by ma dajme tomu chcel pochváliť, a zo šťastia je náhle smola. Tak to v živote býva každú chvíľu. Nech je teda tých šťastných chvíľ čo najviac, a tých nešťastných čo najmenej. Trochu sa tomu dá pomôcť. V kriminále sme kedysi hovorili, že koľko dobra sa vyšle do éteru, toľko sa ho aj vráti. Akurát, že sa nevie, kedy. Prajem vám pekný začiatok prázdnin a dovoleniek.

Autor: Jiří Stránský