S akými žiadosťami sa na vás ľudia obracajú?
„Najviac ich chce nahliadnuť do spisov, ktoré o nich viedla Štátna bezpečnosť. Obracajú sa na nás aj tí, ktorí boli prenasledovaní alebo zatvorení. Prosia nás o pomoc pri vymáhaní odškodnenia. Niekoľko podaní sa týka ľudí, ktorí sa domnievajú, že im psychiatri na nátlak niektorých represívnych zložiek, štátnej bezpečnosti alebo ďalších orgánov zle stanovili diagnózu. Potom sú to emigranti, ktorí sa vrátili po ‘89 a dožadujú sa svojho majetku. Najviac sťažností je na rôznych funkcionárov.“
Máte už nejaký konkrétny prípad, kde je podozrenie zo spáchania trestného činu?
„V dvoch prípadoch existujú podozrenia z trestných činov, ktoré sa odohrali na území ČR, preto sme podali trestné oznámenie na území Českej republiky. Podanie, ktoré sme podali slovenskej prokuratúre, sa týka pokusu o prechod hraníc troch mladých ľudí v roku 1980. Jednému sa podarilo prejsť a dvaja našli na hraniciach smrť. Je podozrenie, že orgány pohraničnej stráže porušili niekoľko zákonných ustanovení a predpisov.“
Pracovali ste na aj na Bendovom úrade v Českej republike, môžete ho porovnať so slovenským oddelením?
„Nedá sa to rovnocenne porovnávať. Tam pracuje takmer sto ľudí, my sme tu dvaja. V Čechách má úrad pre vyšetrovanie zločinov komunizmu postavenie orgánu činného v trestnom konaní. Ako by u nás jedna časť úradu pána Ivora. My máme postavenie štátneho orgánu, jedno oddelenie na ministerstve spravodlivosti, bez týchto kompetencií. Aj prístup k materiálom je iný. Tam boli materiály po bývalej štátnej bezpečnosti sprístupnené.“ (hr)
