Ešte nikdy sme to nemali tak dobre rozohraté, ale na druhej strane do júna, kedy hráme vo Švédsku, môžeme rozmýšľať, ako ísť hore – zatiaľ sme na prvom mieste – s najhorším vyžrebovaním v odvete.
Slovenský futbal urobil výrazný výkonnostný skok. Uhrať bod v Turecku, ktoré síce svojich sklamalo, ale má stále vo svete zvuk, sa vysoko cení. Mali sme na lopate aj Švédov, chýbalo šťastie i rozvaha. Turci získali bod s nami i so Švédmi z penalty. Azerbajdžan dal proti nám vôbec prvý gól, zase z penalty. Nemáme šťastie na penaltové pozície v náš prospech. Chýba nám častejší pobyt v šestnástke, kde sa to píska.
V Turecku sme k prepracovanej defenzíve pridali aj dobrý útočný ťah. Osvieženie v mužstve je zásluhou jediného hráča s nosom na góly Szilárda Németha, a to je na kvalifikáciu málo. Mužstvo musí mať viac útočníkov podobného razenia. Z doterajších siedmich gólov dal tri Sili Németh, po jednom Demo, Tomaschek a Meszároš, jeden si dali Macedónci vlastný.
Poučenie z kvalifikácie? Musíme byť viac útočnejší, dávať viac gólov. Kvalifikácia sa nebráni, o postup sa hrá gólmi. Obranu máme prepracovanú, poďme na školenie útočných trikov. Rýchlosťou v defenzíve sa musíme zabezpečiť proti rovnako rýchlym súperom, ale s menším počtom hráčov, vpredu treba hroziť dvoma alebo tromi útočníkmi.
Od júna sa bude pozerať nie na to, čo ubránime, ale koľko dáme. My hráme viac zápasov u súperov ako naši konkurenti. Zaútočme na nich i na finálový turnaj MS.
JÁN MIKULA
