Dánsky herec David Dencik s československými koreňmi (vpravo). Franco Nero mu odovzdal Grand Prix Modrý anjel za úlohu travestitu vo filme Lacná telenovela. FOTO - TASR
Tak ako to teda je: je Art Film lepší alebo horší ako minulý rok? Na túto tému sa diskusia medzi festivalovými účastníkmi mohla zvrtnúť každú chvíľu. Keď ste vychádzali z vydýchaného kina Prameň v Trenčianskych Tepliciach, keď ste sa ponáhľali chytiť kyvadlovú dopravu a chystali sa na premietanie v novom trenčianskom multiplexe, keď ste čakali na jedlo v tej trochu lepšej reštaurácii alebo sedeli v tichom parku a sledovali, ako sa chystá na rozhovor s novinármi niekto zo zahraničných filmárov.
Spomeňme najprv detaily, ktoré by sa snáď niekedy nabudúce mohli zlepšiť. Kyvadlová doprava by mohla premávať častejšie, nielen raz za dve hodiny. Jeden príklad: každý deň sa v Trenčíne premietal o siedmej večer jeden film z hlavnej súťaže Modrý anjel - autobus z Trenčianskych Teplíc mal naplánovaný odchod presne v tej istej minúte. A ak film trval viac ako dve hodiny (napríklad 125 minút), museli ste počkať na autobus o pol jednej v noci. Novinárom sa zasa stalo, že tlačovú konferenciu k filmu mali v rovnakom čase, ako sa premietal v kinosále.
Je skvelé, že mnohým filmárom stálo za to, aby si svoj film prišli do kina sami uviesť. Preto bola škoda, že sa ich prítomnosť nevyužila viac. Z diskusií po filme sa tento raz úplne rezignovalo (filmových odborníkov, ktorí by ich mohli viesť, je pritom u nás určite dosť) a mnohí ľudia ani nevedeli, akí hostia na festival vlastne prišli. Tí sa v Trenčianskych Tepliciach museli občas len tak ponevierať (to, samozrejme, neplatí o najväčších hviezdach, čo sa radšej skrývajú). Možno by pomohla centrálna festivalová kaviareň - všetci by vedeli, že kedykoľvek tam na niekoho natrafia a môžu sa pozhovárať.
Talianska fotografka Lucia Gardinová (roky fotí svetových tvorcov na festivaloch i počas nakrúcania a pravidelne chodí aj na Art Film) zasa navrhuje, aby sa príchod hviezd rozdelil rovnomernejšie. Uprostred festivalu vraj nemala koho fotiť.
Lenže, pri pokojnej atmosfére, tichu a zdanlivo pomalom tempe sa zasa dá oddýchnuť a sústrediť sa na filmy. Tentoraz bol program veľmi dobrý a to je na festivale asi to najdôležitejšie. Populárne boli sekcie Pred 50 rokmi a Kultový film, pri lete svätojánskych mušiek sa dobre pozeralo aj na staré i nové hity v letnom kine. Výborné filmy boli v hlavnej súťaži celovečerných filmov - aj tie, čo nakoniec nijakú z troch hlavných cien Modrý anjel nedostali. Napríklad maďarský film o vrcholovom gymnastovi Biele dlane alebo belgický film Dlhý víkend o dvoch robotníkoch, čo sa rozhodnú prepadnúť svojho bývalého šéfa a vytĺcť z neho peniaze, o ktoré ich pripravil.
Sami porotcovia povedali, že aj v súťažnej sekcii Artefakty museli robiť niekoľko ťažkých volieb. V študentskej sekcii Na ceste sa im dokonca jedna cena zdala málo, navrhujú, aby sa v budúcnosti vytvorila ešte jedna (mala by sa volať cena Ela Havettu).
Najhorším programom bola evidentne znelka festivalu, premietaná pred každým filmom. Bolo by fantastické, keby jej tvorcovia použili viac vkusu, fantázie a konečne sa vzdali klišé a svojho presvedčenia, že filmové umenie sa nedá vyjadriť inak ako použitím motívu filmových políčok a perforácie.
Našťastie, hneď po začiatku filmu si už nikto z divákov na znelku nepamätal. A ešte lepšou správou je, že boli mladí a že ich nebolo tak málo. Určite viac ako minulý rok.
Ceny na festivale Art Film
Modrý anjel
Grand Prix Art Film pre najlepšieho herca: David Dencik - Lacná telenovela, Dánsko/Švédsko
najlepšia réžia: Wang Xiaoshuai - Šanghajské sny, Čína
najlepšia kamera: Jurij Klimenko - Snívanie o vesmíre, Rusko
Artefakty
najlepšia réžia v krátkom hranom filme: Bálint Kenyeres - Pred úsvitom, Maďarsko
najlepšia réžia v dokumente: J.G. Périot - Aj keby bola zločincom, Francúzsko
najlepšia réžia v animovanom alebo experimentálnom filme: Riho Unt - Medvedí bratia, Estónsko
Na ceste
Najlepší tvorca študentského filmu: Filip Marczewski - Melodráma, Poľsko
Hlavná cena F. I. C. C.
Cena Dona Quixota: Lacná telenovela, r. Fischer Christensenová