MYS CANAVERAL - Z floridského mysu Canaveral by mal dnes večer stredoeurópskeho času odštartovať raketoplán Discovery. Pre Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) to je po problémoch z minulých rokov dôležitý test, ktorý napovie veľa o budúcnosti vesmírnych letov.

Odpočítavanie štartu sa začalo síce už v stredu večer, či sa však naozaj uskutoční, zostane otázne do poslednej chvíle. Podľa predpovedí počasia by sa totiž v tom čase mohli nad Floridou preháňať silné búrky. Odborníci z NASA odhadovali šancu na presunutie štartu na 60 percent.

Discovery by mal odštartovať už na svoju 32. kozmickú misiu. Vo vesmíre strávi 12 dní, počas ktorých by mal na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) vyniesť zásoby a rôzne prístroje. Let bude zároveň aj dôležitým testom bezpečnosti raketoplánov, v ktorom pôjde nielen o prestíž NASA, ale aj o životy kozmonautov.

Pre NASA sú stále veľkým mementom neúspechy z minulých rokov. V roku 2003 explodoval počas návratu do zemskej atmosféry raketoplán Columbia. Haváriu spôsobilo zlyhanie penovej izolácie na vonkajšej nádrži. Všetkých sedem členov posádky vtedy zahynulo. Problémy s izolačnou penou mal aj prvý let Discovery po tragédii v júli minulého roka. NASA sa preto vtedy rozhodla misie odložiť na neurčito.

O tom, či je Discovery pripravený na bezpečný let, viedli experti živú diskusiu. Proti štartu sa postavil aj bezpečnostný expert a technik NASA Charlie Camarda. Napriek tomu, že opakovanie problémov sa nedá s určitosťou vylúčiť, dala napokon agentúra Discovery zelenú.

V posádke sú piati muži a dve ženy. Je medzi nimi aj Nemec Thomas Reiter, ktorý by sa mal stať prvým členom posádky ISS, ktorý nepochádza zo Spojených štátov a z Ruska. Mal by tam stráviť šesť mesiacov. Jeho prítomnosť je dôležitá pre Európsku kozmickú agentúru, ktorá už minula na vytvorenie vlastného modulu Columbus viac ako 6 miliárd dolárov.

V prípade úspešnej misie plánuje NASA do roku 2010, keď raketoplány odídu do dôchodku, ďalších 17 letov. Ak by sa však let skončil katastrofou, ako Columbia alebo Challenger (1986), znamenalo by to koniec týchto strojov. Doteraz uskutočnili 114 vesmírnych misií. (čtk, ma)

Meno dostal podľa lode Jamesa Cooka

Raketoplán Discovery sa po prvý raz ocitol v Kennedyho vesmírnom stredisku v novembri 1983. Na prvú misiu sa vydal 30. augusta 1984, keď vyniesol na obežnú dráhu tri komunikačné družice. Meno dostal podľa historických lodí. Na jednej z nich podnikal výpravy Tichým oceánom britský námorník James Cook, okrem iného na nej objavil aj Havajské ostrovy.

Na druhej lodi rovnakého mena sa plavil Henry Hudson, ktorý sa v rokoch 1610 - 1911 pokúšal nájsť severné spojenie medzi Atlantikom a Tichým oceánom. Oficiálne meno raketoplánu je OV-103, čo je skratka výrazu Orbital Vehicle 103.

Raketoplán je dlhý 37 metrov, rozpätie krídel je 18 metrov. Váži viac ako 2 milióny kilogramov.

(reuters)