Na zlom stave smrečín sa podpísalo viac faktorov, najhoršie sú však drevokazné huby. V niektorých vyššie položených lokalitách okolo Starej a Novej Bystrice už ostali namiesto smrekových lesov iba holé stráne.
V minulosti boli pre Kysuce príznačné zmiešané lesy. Nástup smrekových lesov nastal až v minulom storočí, no neosvedčil sa. "Skúšali sa tu rôzne ozdravné projekty, ale nepriniesli trvalý efekt. Tunajšia pôda je mimoriadne kyslá a zmeniť jej chemické zloženie je veľmi ťažké. Aj preto je najschodnejšou cestou nahradenie smrečín zmiešanými lesmi," hovorí prednosta obvodného lesného úradu v Čadci Milan Podsklan.
V porovnaní so smrečinami sa zmiešaným lesom podstatne lepšie darí aj v kyslých pôdach. Smreky s plytkým koreňovým systémom sa s tým vyrovnávajú ťažšie.
S hubami sa v kyslých pôdach bojuje ťažko. "Odhadujeme, že pôda je týmto spôsobom kontaminovaná až do hĺbky pol metra a huby tu majú dobrú živnú pôdu," tvrdí prednosta.
Popri hubách je vážnym škodcom aj lykožrút, s ktorým sa však dá bojovať účinnejšie. Najväčšie problémy na Kysuciach robí v oblasti Oščadnickej doliny, Klubinského a Veľkého potoka. (eta)
