To, či by sa zvýšená daň z príjmu prejavila v bankových poplatkoch, bude záležať na samotných bankách. Podľa predbežných dohôd však vyššia daň pre banky a dominantné podniky nebude. ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK |
Jedným z návrhov Smeru je aj vyššia sadzba dane z príjmu pre prirodzené monopoly, dominantné podniky či finančné a bankové inštitúcie. Zvýšená sadzba by mala byť asi 25 percent.
Rafinéria Slovnaft ani Slovenský plynárenský priemysel (SPP) nechcú takéto prípadné zvýšenie dane komentovať predtým, ako bude známy vládny program. Zatiaľ totiž nie je jasné, čo sa do programu dostane.
Ceny plynu by zvýšenie sadzby dane údajne neovplyvnilo. "Nie je tu súvislosť. Cena plynu závisí od jeho svetových cien a od nákladov na súvisiace služby, ako napríklad distribúcia plynu či jeho uskladňovanie," povedal predseda predstavenstva SPP Philippe Boucly.
Ako sa zvýšenie dane z príjmu dominantným podnikom prejaví na konečnej cene pre spotrebiteľa, bude závisieť aj od regulačných úradov. Napríklad ceny plynu musí SPP schváliť Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
Výkonný riaditeľ Asociácie bánk Ladislav Unčovský chce taktiež s komentárom návrhov Smeru počkať do programového vyhlásenia vlády. Či sa prípadné zvýšenie dane prejaví na zvýšení bankových poplatkov, bude záležať na jednotlivých bankách, povedal.
O šesť percent vyššia sadzba by podľa prepočtov asociácie priniesla z vlaňajších ziskov bánk do štátneho rozpočtu zhruba 950 miliónov korún. "To je málo na financovanie sociálnych programov," hovorí Unčovský.
Podľa predbežných dohôd medzi budúcimi vládnymi stranami vyššia daň z príjmov niektorých podnikov a bánk v programe vlády nebude. Denníku SME to povedal podpredseda HZDS Viliam Veteška. (ik)