európsky rozpočet pre Britov aj Rakúšanov.

Úplná selanka to však nebude. Fíni patria medzi zástancov rozšírenia a ich záujem nechať dvere únie otvorené prejde niekoľkými testami. Prvým bude konečné rozhodnutie, či sa Bulhari a Rumuni stanú v januári budúceho roku členmi klubu. Mnoho štátov by ich vstup najradšej odložilo pre chabé výsledky v príprave na vstup a tiež pre stále väčší odpor verejnosti v starých štátoch voči "chudobným príbuzným" z Východu. Fínsky minister zahraničia Erkki Tuomioja to však vidí jasne.

"Očakávame a dúfame, že Bulharsko a Rumunsko dokončia potrebné reformy a my budeme schopní ich prvého januára privítať medzi nami. Je to náš cieľ," povedal Tuomioja v Bruseli o prioritách fínskeho predsedníctva. Dodal, že rovnakým cieľom bude "nevyslať mylný signál" ostatným štátom čakajúcim na vstup, keď sa únia na jeseň bude baviť o svojich limitoch prijímať nových členov.

Naozaj ťažké chvíľky môže severanom pripraviť Turecko. To stále odmieta pustiť do svojich prístavov a vzdušného priestoru cyperské lode a lietadlá, aj keď sa k tomu vlani pri štarte vstupných rozhovorov zaviazalo. Cyprus bude mať preto právo požiadať o zastavenie rozhovorov, pokiaľ ho Turecko neprestane blokovať.

"Máme určité obavy, to netreba to zakrývať. Bol by to predovšetkým turecký neúspech, preto dúfame, že Ankara svoje prístavy uvoľní," povedal k tomu Tuo?mioja.

Hneď po prázdninách Fíni oprášia tému, ktorou je, ako napísal britský Financial Times, Brusel posadnutý - o európskej ústave. Fínsky parlament by ju mal začiatkom septembra ratifikovať a minister Tuo?mioja povedal, že jeho krajina "chce ústavu udržať pri živote." Spresnil, že Fíni otvoria konzultácie o tom, do akej miery by sa mal zmeniť jej text, aby po druhý raz získal podporu Francúzov a Holanďanov, ktorí ju vlani odmietli.