Školy môžu prenajímať internátne izby, teoreticky i predávať výtvory študentov - je tu však tiež otázka autorských práv. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
BRATISLAVA - Vysoké školy majú možnosť podnikať a tým pokryť čas nákladov. Ukázalo sa však, že si takýmto spôsobom nedokážu zarobiť takmer nijaké peniaze.
Podľa analýzy, ktorú vlani urobila Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA) najlepšie v tomto smere obstála Slovenská technická univerzita v Bratislave. Podnikaním si dokáže zarobiť na necelé tri percentá celkových výdavkov na svoju hlavnú činnosť. Okrem Univerzity Mateja Bela z Banskej Bystrice, druhej najlepšej, v tejto kategórii neprekročili ostatné školy jedno percento. Univerzita veterinárskeho lekárstva vykázala dokonca stratu.
Manažéri - akademici
Nechuť škôl k podnikaniu súvisí s otázkou kvality ich manažmentu, hovorí Andrej Salner z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. "Manažéri na všetkých školách sú akademici," dodáva. Dobré americké univerzity kryjú z vlastných výnosov 20 percent nákladov. Podnikanie však nemôže byť hlavná činnosť ani hlavný zdroj financií vysokej školy, poznamenal.
Zákon umožňuje školám získať peniaze z prenájmu študentských izieb na internátoch, predaja vlastných výrobkov a služieb, vydavateľskej činnosti, prenájmu vlastných priestorov, športovísk a z kurzov. Zisk nie je obmedzený. Výnosy musí použiť škola na svoju hlavnú činnosť - vzdelávanie, vedu a výskum.
Hlavná činnosť školy je vzdelávanie, veda a výskum, zdôrazňuje rektor Univerzity Komenského František Gahér, podľa ktorého "je toho dosť". Viac ako polovicu peňazí z podnikania univerzity tvoria príjmy z ubytovania. Výnos však ide späť na obnovu internátov. Ďalší príjem je z poplatkov zo zákona - napríklad za duplikát diplomu, za doklady o štúdiu v anglickom jazyku, za rigorózne konanie a pod.
"Niektoré fakulty získavajú peniaze aj z expertíz pre firmy, ale nie na všetkých sa to dá," poznamenáva Gahér. Odborné analýzy robí napríklad Prírodovedecká fakulta UK. "Zosúval sa hradný vrch v Bratislave a naši geológovia tam robili merania. Rovnako aj naši jadroví chemici spolupracovali so Slovenskými elektrárňami," hovorí tajomníčka fakulty Mária Beblavá.
Získané peniaze idú na réžiu školy, zvyšok na odmenu pre vedcov. Ďalšie prostriedky má fakulta z prenájmu priestorov a laboratórií. "Pred rokom 2004 to bolo jednoduchšie, lebo sme nemuseli platiť z podnikania DPH," dodáva Mária Beblavá. Na ďalší rozvoj školy peniaze z podnikania nestačia. Keďže peniaze z rozpočtu sú nedostatočné, výnosy z podnikania používame na prevádzku, hovorí Gahér a dodáva, že to nie je v poriadku.
Ako zarobiť umením?
Špecifický problém s podnikaním má Vysoká škola výtvarných umení. Študenti si náklady na tvorbu zvyčajne financujú sami. Škola dáva k dispozícii energiu a pedagóga.
Otázka autorských práv nie je celkom vyjasnená, preto s dielami nemôže škola disponovať, hovorí rektor Ján Hoffstädter. Budova školy je malá a nemá skladové priestory na väčšie plátna a sochy. "Študenti si ich musia odniesť domov a my nevieme, či ich predajú, alebo nie," dodáva rektor. Škola sa od tohto roku pokúša získať peniaze aj s letných kurzov pre verejnosť.
Vlani získali verejné vysoké školy z podnikania viac ako 87,5 milióna korún.
