Nedávno dostal režisér Goran Paskaljevič ponuku od srbského premiéra, aby robil ministra kultúry. "Odmietol som to. Z jednoduchého dôvodu - nie som minister." FOTO - ART FILM
Vraví, že v nijakom prípade nevyhľadáva problémy, že chce žiť pokojne a užívať si malé radosti. Predsa však je miesto, kde sa režisér GORAN PASKALJEVIČ necíti príliš bezpečne. Doma v Srbsku ho volajú zradcom. Pred siedmimi rokmi ich pobúril čiernou komédiou Sud prachu. No a nepríjemné témy o nenávisti a násilí pred nimi znovu rozpitval vo filmoch Ako sa stal Harry stromom a Sen zimnej noci, ktoré prišiel predstaviť na festival Art Film.
"Sud prachu som nenakrútil preto, že by som bol politickým režisérom. Len som nemohol obísť atmosféru v Belehrade, zdala sa mi neznesiteľná. Násilím sme predčili Chicago v 30. rokoch, dostalo sa nám aj do rodín," hovorí Paskaljevič v rozhovore pre SME. "Na festivale v Benátkach som dostal cenu kritikov, ale doma na mňa zaútočili nacionalisti. Na prvých stranách novín písali, že patrím do väzenia a že ma majú zabiť, dokonca mi navrhovali, aby som sa zabil sám, ak mám v sebe ešte kúsok cti."
V takej atmosfére nechcel Paskaljevič zostať. Odišiel do Írska a tam nakrútil film Ako sa stal Harry stromom. Historku o mužovi, ktorý v každom človeku vidí nepriateľa a ktorý svojou nenávisťou zničí život celej svojej rodiny, našiel v starom čínskom príbehu. Úplne mu však pasoval k srbskej súčasnosti. "Írsko sa mi zdalo skvelým miestom na nakrúcanie, Íri sa nám trochu podobajú - aj oni si našli svojho nepriateľa. Slabosť je všade, je to univerzálna téma. O Srbsku teda môžem rozprávať, aj keď nakrúcam írsky príbeh."
Vo filme Sen zimnej noci už hovorí o povojnovej traume. Získal s ním Veľkú cenu poroty na festivale v San Sebastiane, ale opäť nie všetci Srbi naň boli pripravení. "Nedávno sme konečne dokázali priznať, že Miloševičov režim páchal zločiny. Napriek tomu na srbskej premiére sa niekoľko ľudí postavilo a predčasne odišlo. Srbom bude dlho trvať, kým pochopia, že v jednej historickej chvíli stáli na zlej strane a že robili chybu, keď opakovane volili Miloševiča. Nedá sa nič robiť, musíme čeliť pravde. Najhoršie by bolo zabudnúť. Umelcovou úlohou je, aby to pripomínal ako prvý."
Hľadať v Paskaljevičových filmoch humanizmus a optimizmus by bolo zbytočné. Je presvedčený, že vo filme treba ísť na doraz, ak má niekoho prebudiť. Raz sa ho jeden zahraničný novinár spýtal: "A kde je nádej?" "Nádej je v Hollywoode, povedal som mu. Ale inšpiroval ma. Chcel optimizmus, tak som mu hneď na mieste sľúbil, že môj nový film sa bude volať Optimista. Vzápätí som začal nad tou témou rozmýšľať a dnes mám už film skoro hotový. Lenže bude o falošnom optimizme. Srbsko je takou krajinou falošného optimizmu. Najmä pred voľbami - ako všade inde na svete."
To je už Paskaljevičov údel, že viac ako o filmovej estetike musí rozprávať o politike. Ale na Art Filme otvoril aj tému financovania filmu. Harryho robil s veľkým európskym rozpočtom, Sen zimnej noci nakrúcal v Srbsku a mal naň len 300-tisíc eur. Robil ho vo vlastnej produkcii, bez honorára. "Ľudia vraveli, ten sa zbláznil, zničí si kariéru. Nakrúcal som s malou digitálnou kamerou, mysleli si, že nízka kvalita obrazu môj film zničí. Ja však vravím, že divákovi je to jedno. Ak ho vtiahne príbeh, neprekáža mu nič. Preto môj odkaz pre slovenských režisérov je: Netrápte sa peniazmi, robte filmy. Spôsob si nájdete."
Autor: KRISTÍNA KÚDELOVÁILDIKÓ PONGÓTrenčianske Teplice
